Dramatik Ivan Stodola bol neľútostný kritik slovenského malomeštiactva

Piešťany/Bratislava 26. marca (TASR) - Dramatika, spisovateľa a lekára Ivana Stodolu možno považovať za zakladateľa modernej slovenskej veselohry. Medzivojnový klasik slovenskej dramatickej spisby vedel satiricky a sarkasticky nazerať na chyby, ktoré brzdili napredovanie slovenského národa. Povolaním lekár sa Stodola zaslúžil aj o vznik tuberkulóznych poradní a sanatórií. V nedeľu 26. marca uplynie 40 rokov od jeho úmrtia.

Ivan Stodola sa narodil 10. marca 1888 v Liptovskom Mikuláši. Štúdium medicíny absolvoval v Budapešti (dnes Maďarsko), z toho rok študoval v nemeckom Berlíne. Do roku 1914 pôsobil v rodnom meste ako súkromný lekár. Roky prvej svetovej vojny prežil na ruskom fronte. V roku 1933 navštívil Spojené štáty americké, kde spoznal život amerických Slovákov i rasové problémy tejto krajiny. Vydal o tom svedectvo v próze Cigánča (1933). Už predtým sa na ochotníckych scénach a potom v profesionálnom divadle objavili jeho hry Náš pán minister (1926), Belasý encián (1928), Bačova žena (1928), Čaj u pána senátora (1929), Jožko Púčik a jeho kariéra (1931). Ďalšími jeho známymi titulmi sú hry Keď jubilant plače (1941) alebo Marína Havranová (1941).

Prejavoval sa ako neľútostný kritik slovenského malomeštiactva, ktoré spolu s bezduchosťou pranieroval vo svojich komédiách. Napísal takmer 20 hier, stretávali sa vždy s porozumením divadelníkov a mali veľký úspech u obecenstva. Námety čerpal z pomerov v spoločnosti. V mnohých hrách neraz zapochyboval o cnostiach slovenského človeka, jeho skromnosti i pracovitosti, na mušku si vzal politikov, senátorov i sociálne inštitúcie. Prežil dve svetové vojny a odsúdil vojnové šialenstvo, kriticky posudzoval falošné heslá klérofašistických demagógov i Slovenského národného povstania (SNP). Napriek tomu, že zostal večným skeptikom, bol predovšetkým človekom ochotným vždy pomôcť.

Povolaním lekár Ivan Stodola urobil neobyčajne veľa aj v boji proti tuberkulóze. Jeho zásluhou sa vybudovala široká sieť personálne, materiálne i dokumentačne dobre vybavených tuberkulóznych poradní a niekoľko liečebných ústavov a sanatórií. Po zmene režimu v roku 1948 bol pre nedorozumenia okolo jeho pôsobenia pri organizovaní povojnového zdravotníctva vyšetrovaný a väznený. O tejto skúsenosti píše v knihe Smutné časy, smutný dom (1969).

Ivan Stodola zomrel 26. marca 1977 v Piešťanoch vo veku 89 rokov. Piešťany boli štvrťstoročie jeho posledným pôsobiskom. Na jeho pamiatku sa v tomto meste uskutočňujú Dni zdravotnej výchovy. Pamätnú medailu Ivana Stodolu za rozvoj zdravotnej výchovy udeľuje minister zdravotníctva SR. Na Národný cintorín v Martine previezli jeho ostatky v roku 1989 z cintorína v Bratislave. V auguste 1998 odhalili na spisovateľovom hrobe žulový náhrobný pomník v podobe knihy.

Dramatikovi a lekárovi Ivanovi Stodolovi na Hlavnom námestí v Kežmarku odhalili v marci 2000 pamätnú tabuľu. Študoval na tamojšom gymnáziu.