Pri ochrane životného prostredia nemáme veľa času na rozmýšľanie
O predchádzaní odpadu a recyklácii bude v KC Dunaj hovoriť odborníčka Ivana Maleš.
Načapovať si pracie prostriedky, nakúpiť potraviny bez obalov, všetok odpad zužitkovať, vzdať sa nákupov nového oblečenia? Žiť ekologickejšie a šetrnejšie k zdraviu nie je len pre hipíkov žijúcich na dedine, ale ide to aj moderným ľuďom v pulzujúcom veľkomeste. Ukáže to v stredu 22. marca v KC Dunaj odborníčka na odpadové hospodárstvo Ivana Maleš. Na prednáške zo série SmartTalk prezradí nielen ako správne recyklovať, ale najmä ako predchádzať vytváraniu zbytočného množstva odpadu – v každodennom živote a v každodenných situáciách.
V KC Dunaj budete prednášať o zero waste spôsobe života. O aký životný štýl ide?
Ivana Maleš: Zero waste spôsob života je taký, v ktorom netvoríte odpad, čo by skončil na skládke odpadov. Nie je to iba o recyklácii, veľa je o predchádzaní vzniku odpadu. Platia v ňom 5R, teraz aktuálne je to 6R, a to (rethink) refuse, reduce, reuse, recycle a rot. To znamená, že v prvom kroku si premyslíme, čo potrebujeme a či si vôbec niečo nové potrebujeme kúpiť. Ak áno – kúpme to tak, že budeme odmietať kupovať veci, ktoré nie sú etické, lokálne, sú balené. Refuse je aj o tom, že si neberieme veci, ktoré sú pre nás zbytočné. Neberieme si napríklad reklamné veci zadarmo, odmietajme letáky. Ak už niečo potrebujeme, tak si kupujme veci opakovane použiteľné, nie jednorazové. Ak však už tomu vôbec nevieme predísť, kúpme si veci, ktoré sa dajú zreparovať a z materiálov, ktoré sa dajú recyklovať. Recyklácia je až na štvrtom mieste z dôvodu, že je to tiež priemysel, ktorý zaťažuje naše životné prostredie. Na to potrebujeme energiu, vodu, palivo na transport materiálov. Ale je dôležitá, lebo podstatné je, že nám materiály kolujú, že nepotrebujeme ťažiť prírodné zdroje na nové veci. No a posledné R je rot – to je v podstate kompostovanie. Je síce na poslednom mieste, ale v našom odpadovom koši urobí najväčší rozdiel, lebo biologicky rozložiteľné odpady tvoria minimálne 50 percent nášho odpadu, v lete až 70 percent.
Aké sú prvotné rady, ktoré by ste dali tým, čo sa rozhodnú šetriť životné prostredie a ktorí chcú zmeniť svoj postoj ku konzumu?
I. M.: Začať s niečím, čo nám osobne najviac prekáža a sami to chceme zmeniť. S čím sa najviac stretávam, je, že ľudia chcú prestať používať mikroténové vrecká a igelitky, plastové fľaše, jednorazové plastové obaly a príbory. Veľmi veľa ľudí rieši bioodpad. Otázky o kompostovaní sú veľmi časté na našich workshopoch. Všetci by chceli kompostovať, ale chýbajú im informácie, ako na to. Potom je úžasné dostať správy od ľudí, ktorí niektoré veci skúsili a napríklad zmenili frekvenciu odvozu odpadu zo svojej domácnosti. A ušetrili aj peniaze. A veľmi sa ľuďom páči koncept nakupovania potravín bez obalu. Tiež by som veľmi uvítala, keby u nás vznikol jeden veľký obchod, kde by som dokázala všetko, čo potrebujem, kúpiť na jednom mieste a nemusela kombinovať on-line nákupy s nakupovaním na rôznych miestach po Bratislave. No a ďalšia vec, ktorá ľudí veľmi trápi, je oblečenie. Začíname si byť vedomí, koľko oblečenia prichádza každú sezónu a že to nemáme šancu ani nakúpiť, ani vynosiť. Veľa informácií je aj o neetickosti v textilnom priemysle, čo ľudí veľmi motivuje k tomu, aby zmenili svoje návyky. Myslím, že najmenej informácií je o rozsahu a dopade živočíšnej výroby, ktorá je tretím najväčším znečisťovateľom nášho prostredia. Takže aj jeden deň bez mäsa v týždni urobí veľkú zmenu v našom prostredí.
Ako je na tom Slovensko v recyklácii, tvorbe odpadu a chcení chrániť životné prostredie, naše okolie, v ktorom žijeme?
I. M.: Podľa štatistík Eurostatu sme stále predposlední, za nami je už len Malta. Skládkujeme viac ako 66 percent odpadu a iba 8 až 12 percent recyklujeme. Priemer EÚ je 46 percent. Na Slovensku sa investovalo 600 miliónov eur do rozvoja odpadového hospodárstva a máme takéto výsledky. To je veľmi smutné. Ale je povzbudzujúce, že je veľa ľudí, ktorí toto chcú zmeniť a veľa pre to robia. Verím, že sa nám to podarí zmeniť, lebo tak či tak musíme v roku 2020 naplniť ciele recyklácie, ku ktorým sme sa zaviazali. To je 50 percent recyklovaných odpadov. Nemáme veľa času na rozmýšľanie. V našej praxi sme zistili, že ľudia málo vedia o triedení a o jeho podstate. A hlavne je to priorita na veľmi vzdialenom mieste v našich životoch. Zaujímavé však je, že akonáhle sa niekto zo Slovenska presťahuje niekam do zahraničia, dokáže sa prispôsobiť podmienkam triedenia. Nechápem, prečo to nedokážu vo vlastnej krajine. Je to rovnako jednoduché ako všade inde.
Aké sú najväčšie nezmysly alebo prekážky, ktoré u nás v spoločnosti fungujú a bránia nám zlepšovať ochranu životného prostredia?
I. M.: Veľmi sme sa vzdialili od prírodného prostredia. Bývame v mestách plných človekom vytvorených vecí, všade chodíme autom, veľa času trávime v interiéri v zlých podmienkach. Preto sú aj ľudia často chorí. Deti už pomaly nevedia, ani ako vyzerá živé kura alebo krava. Že petržlenová vňať a petržlen sú jedna rastlina. Nevedia, odkiaľ pochádzajú naše potraviny, lebo je to už všetko hotové v supermarketoch a obchodoch. Stačí kúpiť a doma uvariť. Ďalej je to celá nadprodukcia vecí. Produkuje sa také množstvo tovarov a potravín, že to nemá kto kúpiť. Väčšina potravín skončí napríklad na skládke alebo v inom zariadení predtým, ako vôbec pôjdu na trh. Podľa FAO v Európe je to až 65 percent. Napríklad oblečenie, ktoré sa mení každú sezónu. Tzv. fast fashion reťazce vyrábajú oblečenie v krajinách tretieho sveta, kde neplatia takmer žiadne zákony ohľadne ochrany životného prostredia a bezpečnosti pri práci. Tisícky kilometrov precestuje k nám a keďže sa nemá šancu predať, ide na iný koniec sveta na skládku, kde sa bude rozkladať niekoľko desiatok rokov. Vedecké výskumy potvrdili, že žijeme v dobe, kedy nám je stále podsúvané, že keď budeme mať to alebo ono, tak budeme šťastnejší. Tak ideme do obchodu a kúpime si to a zase nie sme šťastní, lebo nemáme niečo iné. Doma sa nám hromadia veci, ktoré sme si nakúpili s cieľom byť úspešnejší a šťastnejší, ale nestalo sa tak. Zapratali sme sa vecami, ku ktorým nemáme vzťah a ktoré nám len zavadzajú. Stále sme nešťastní.
Čím by ste to zlepšili?
I. M.: Investujme viac času a peňazí do zážitkov, nie do nových vecí. Choďme čo najviac pešo, na bicykli. Vnímajme to, čo nás obklopuje – mesto, v ktorom žijeme, ulice, parky, ľudí v našom meste. Keby sa každý aspoň malým kúskom zapojil, úplne inak by vnímal svoje mesto a bolo by aj menej nahnevaných a vystresovaných ľudí. To môže urobiť každý z nás. Keby sme viac času trávili v prírode, ktorá je v našom bezprostrednom okolí. Veľmi si prajem napríklad viac cyklistických trás a zdieľané bicykle v Bratislave. Ďalšia vec je to, že by sme sa mali zaujímať o veci okolo nás. Je to ťažké, lebo na svete je tak veľa vecí, ktoré sa dejú a chceli by sme zmeniť. Ale vyberme si niečo svoje, čomu budeme venovať čas, čo má pre nás hodnotu.
22. 3. (streda)
Štart: 20:00 hod.
Lístky: bit.ly/SmartTalkMarec
