Dobré noviny
Na Marse sa budú ľudia stravovať podľa žiačok z Detvy. Svetoví vedci už ich projekt vyskúšali
Dobré noviny
Dobré noviny

Na Marse sa budú ľudia stravovať podľa žiačok z Detvy. Svetoví vedci už ich projekt vyskúšali

Študentky s Michaelou Musilovou (v strede)
Študentky s Michaelou Musilovou (v strede) — Foto: archív študentiek

Keď medzinárodný tím vedcov na simulovanej misii na Mars skúšal experiment sebestačného rastlinného ekosystému, možno netušil, že za ním stoja žiačky z Detvy. Na šikovné dievčatá môžeme byť právom hrdí.

DETVA 23. februára - Niekedy aj z malých vecí vyrastú veľké. Ako napríklad projektu detvianskych gymnazistiek, ktorý najviac zaujal porotu súťaže Misia Mars. Pestovanie špenátu pod LED svetlom na spestrenie stravy účastníkov vesmírnej misie sa z gymnaziálnych učební dostal priamo na Mars.

Víťazným tímom, ktorý do súťaže zaslal až tri výnimočné návrhy vedeckých experimentov, sa stal tím tretiačok z Gymnázia DetvaAdriana Fekiačová, Alica Moravčíková, Jana Halajová, Ivona Nôtová a Simona Olšiaková skúmali maximalizáciu využitia fotosyntézy v špecifických podmienkach a navrhli sebestačný rastlinný ekosystém pre Mars.

Foto: archív študentiek

Odborná komisia pri výbere zohľadnila praktický prínos navrhovaných experimentov, ich odbornú náročnosť, kvalitu a kreativitu sprievodnej dokumentácie či materiálnu a finančnú náročnosť realizácie navrhovaných experimentov a ako najlepší z nich vyšiel projekt detvianskych gymnazistiek. Víťazný projekt, respektíve súbor experimentov zrealizoval medzinárodný tím vedcov pod vedením slovenskej astrobiologičky Michaely Musilovej počas pobytu na simulovanej marťanskej púštnej stanici v USA v januári 2017.

Pestovanie rastlín ma budúcnosť aj na Marse

Každý potrebuje jesť, piť, spať, dýchať, vylučovať. Dnes sú zásoby jedla na medzinárodné vesmírne stanice dopravované zo Zeme pravidelnými letmi. Na extrémne dlhé lety k iným planétam alebo trvalé osídlenie iných planét by boli takéto transporty prakticky nemožné. Možnosťou riešenia by preto bolo vytvoriť na vesmírnej lodi a aj výskumnej stanici sebestačný ekosystém. Pre potreby kontinuálnej produkcie potravy v daných podmienkach nie sú vhodné živočíchy, ale oveľa efektívnejšie je pestovanie rastlín.

Vhodne nastavený rastlinný ekosystém by mohol produkovať potravu pre astronautov a vedcov, vyrábať kyslík, spotrebúvať CO2 vznikajúce pri dýchaní posádky a zároveň spotrebúvať či recyklovať niektoré ľudské odpady. Aj keď neexistuje ekosystém efektívny na 100 percent, pri dobrom výbere rastlín by sa mohol udržať funkčným a to na dostatočne dlhú dobu. Ekosystém s rozmanitou flórou by bol neuskutočniteľný, ale ekosystém s jedným alebo niekoľkými málo druhmi rastlín môže byť reálny.

Už ste čítali?