Fašiangy sú v plnom prúde, no blíži sa obdobie pôstu pred Veľkou nocou
TASR
TASR

Fašiangy sú v plnom prúde, no blíži sa obdobie pôstu pred Veľkou nocou

V pondelok 27. februára sa začína pôstne obdobie pred Veľkou nocou.

Ilustračné foto. — Foto: TASR/AP

Bratislava 17. februára (TASR) - Aj keď fašiangy, obdobie zábav, plesov a karnevalov je ešte v plnom prúde, blíži sa už čas 40-dňového pôstu, duchovnej prípravy na Veľkú noc, najväčší sviatok kresťanského cirkevného roku. Podľa dávnych tradícií sa fašiangy tento rok skončia pochovávaním basy v utorok 28. februára v noci pred Popolcovou stredou, ktorá tentoraz pripadá na 1. marca, keď sa v rímskokatolíckej či evanjelickej cirkvi začína Veľký pôst.

O dva dni skôr, teda v pondelok 27. februára, sa začína pôstne obdobie pred Veľkou nocou, čiže Paschou v gréckokatolíckej cirkvi. Aj v pravoslávnej cirkvi, ktorá väčšinou slávi Paschu v inom termíne, pripadá v tomto roku tento veľký sviatok na rovnaký dátum ako v iných kresťanských cirkvách (na 16. apríla) a pôst sa pre pravoslávnych začne tak ako pre gréckokatolíkov 27. februára.

V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda spojená s prísnym pôstom a zdržiavaním sa mäsitého pokrmu. Aj podľa ľudových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve. Bývalo zvykom jesť cestoviny, napríklad rezance či pirohy a pod.

Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch je v tento deň posvätenie popola a následne kňazi a diakoni robia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami: "Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš", alebo "Kajajte sa a verte v evanjelium". Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme, i skutočnosť, že sa do zeme vráti. Popol je však aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.

Obrad sypania popola na hlavu v prvý deň pôstu sa praktizoval v cirkvi už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.

V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.

Pôstne obdobie v rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele, ktorá v tomto roku pripadá na 16. apríla.

V gréckokatolíckej cirkvi trvá pôst pred Veľkou nocou - Paschou od pondelka 27. februára do piatka 14. apríla pred Lazarovou sobotou (Bielou sobotou).

Už ste čítali?

Študentky založili na fakulte vlastný bufet. Podporujú domácich…

Študenti študentom. Aj tak by sa dal charakterizovať bufet Veget, v ktorom sa…

Otvorili obchodný dom, kde kúpite len opravené a použité veci.…

Nablýskané a hypermoderné nákupné centrá sú…

Počas extrémnych pretekov zachránila život súperovi. Mimoriadny…

V rýchlom rozhodovaní pri záchrane ľudského života jej pomohol…

Povedzte doma, že je tu bezpečne, hovoria európskym turistom…

Pijú nelegálny alkohol, za benzín platia 20 centov a tvrdia, že…