Dobré noviny
Dobrovoľníci na Novom Zélande zachránili asi sto veľrýb
TASR
TASR

Dobrovoľníci na Novom Zélande zachránili asi sto veľrýb

Nemecká návštevníčka polieva vodou veľrybu na pláži Farewell Spit na Novom Zélande,10.2.2017.
Nemecká návštevníčka polieva vodou veľrybu na pláži Farewell Spit na Novom Zélande,10.2.2017. — Foto: TASR AP

V priebehu noci na piatok však približne 75 percent zo 416 guľohlavcov uhynulo.

Wellington 11. februára (TASR) - Dobrovoľníkom na Novom Zélande sa podarilo zachrániť a dostať späť do mora asi sto z vyše 400 veľrýb, ktoré vo štvrtok uviazli na odľahlej pláži Farewell Spit na Južnom ostrove. Informovala o tom agentúra AP.

V priebehu noci na piatok však približne 75 percent zo 416 guľohlavcov uhynulo. Ide o jeden z najtragickejších incidentov svojho druhu na Novom Zélande za uplynulé roky.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Foto: Pixabay

Záchranárom sa časť veľrýb podarilo dostať na more už v piatok, avšak viaceré sa znova vyplavili na pláž. Dnešné pokusy dostať ich do mora boli úspešnejšie, konštatovala agentúra AO. Okrem iného sa totiž zlepšili aj poveternostné podmienky a more bolo po prílive čistejšie. Jeden z dobrovoľníkov vyjadril nádej, že vodcom húfu sa veľryby podarí vyviesť na otvorené more. V snahe zabrániť veľrybám, aby znova priplávali k pláži, dobrovoľníci pri pobreží vytvorili ľudskú reťaz.

Novozélandské úrady sa po záchrannej akcii teraz sústreďujú na riešenie problému s telami uhynutých veľrýb. Jednou z možností je, že ich nechajú v mori na mieste úhynu, obávajú sa však, že rozkladajúce sa trupy by more mohlo odplaviť k obývaným častiam pobrežia.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Foto: Pixabay

Vo februári 2015 uviazlo na brehu v približne rovnakej oblasti takmer 200 guľohlavcov, podarilo sa zachrániť 60 z nich.

Podľa ochranárskej organizácie Project Jonah sa historicky najrozsiahlejšie zaznamenané uviaznutie veľrýb na pláži udialo v roku 1918, keď na Chathamových ostrovoch, ktoré patria Novému Zélandu, uviazlo na plytčine zhruba 1000 guľohlavcov.

Guľohlavec je v tomto smere najzraniteľnejšou veľrybou, keďže sa presúva vo veľkých húfoch. Vedci stále nepoznajú uspokojivú odpoveď na to, prečo tieto morské cicavce často končia na súši. Predpokladá sa však, že v tom zohráva úlohu viacero nepriaznivých faktorov - od chorôb po extrémne počasie.

Už ste čítali?