Ohromný nález archeológov: Najstaršie mesto v Európe zrejme ležalo vo Vrábľoch
Úžasný objav v malom slovenskom meste! Ako sa totiž podarilo zistiť archeológom, významné archeologické nálezisko Vráble-Fidvár bolo v staršej dobe bronzovej bydliskom tisícky obyvateľov rôznych sociálnych vrstiev.
VRÁBLE 9. februára - Na opevnenom sídlisku v lokalite Vráble-Fidvár žilo v staršej dobe bronzovej minimálne 1 000 osôb, čo predstavuje v danej dobe mimoriadne veľkú populáciu. Dovtedy známe sídliská mali najviac 300 obyvateľov. Výskum archeológov na čele s Jozefom Bátorom z Univerzity Komenského v Bratislave (UK) odhalil, že architektúra a zástavba tzv. protourbánneho charakteru je v oblasti strednej Európy staršia o tristo rokov, ako to bolo doteraz známe.
Hygienické návyky im chýbali
Významné archeologické nálezisko Vráble-Fidvár, ktoré leží na ľavom brehu rieky Žitavy, bolo osídlené už v období neskorej doby kamennej (asi 4 000 – 3 000 pred n. l.). V staršej dobe bronzovej (asi 2 100 – 1 450 pred n. l.) bolo sídlisko postupne obkolesené tromi priekopami. „V opevnenom areáli sme zistili vyše 160 pôdorysov obydlí, ktoré boli usporiadané radiálne, vo viacerých radoch, pozdĺž kruhového opevnenia. Ich datovanie rádiokarbónovou metódou C14, do obdobia 2100 – 1800 rokov pred n. l., ukázalo, že ide o protourbánnu architektúru a zástavbu až o tri storočia staršiu, ako bolo známe z doterajších výskumov. Z tohto hľadiska ide o prevratný objav,“ priblížil Jozef Bátora z Katedry archeológie Filozofickej fakulty UK.
Archeológovia skúmali domy v rôznych častiach tohto sídliska. V jeho centrálnej časti bývala elita, na čo poukazuje použitie kameňa pri stavbe domov, ako aj ich drevené podlahy, zatiaľ čo obydlia nižších vrstiev boli konštruované z prútia, hliny a dlážka pozostávala z udupanej zeme. Podľa profesora Bátoru ide o evidentný dôkaz spoločenskej diferenciácie obyvateľstva – prvýkrát zachytený v takejto miere v priestore sídliska zo staršej doby bronzovej.
Domy mali štandardizované rozmery s dĺžku 10 – 15 metrov a šírkou 6 – 8 metrov. Zaujímavosťou je, že medzi domami sa nachádzala ulička široká asi 1 meter. Hygienické návyky obyvateľstva sú však veľmi diskutabilné. „Ulička bola totiž vyplnená prevažne kuchynským odpadom – rozbitými nádobami, zvieracími kosťami, nefunkčnými pracovnými nástrojmi,“ hovorí archeológ. Domáci odpad teda nebol sústredený na centrálnom mieste, ale bol jednoducho vyhodený a zhromaždený medzi domami.
K sídlisku patrilo aj pohrebisko, ktoré sa nachádzalo 300 metrov južne od opevneného sídliska. Väčšina hrobov bola už sekundárne otvorená – spravidla sa to dialo po 7 – 10 rokoch od pochovania zosnulých, keď mäkké časti tela boli už zotleté. V hroboch sa našli okrem keramiky aj rôzne bronzové ozdoby ako napríklad náušnice a ojedinele aj potrava „na druhý svet“ (rebrá z hovädzieho dobytka).
