Nádej nám v temnote dodával spev, hovorí žena z hotela zavaleného lavínou
Zachránená žena, ktorá sa tiež ocitla v zajatí snehovej lavíny, ktorá zasiahla taliansky hotel, prezradila, ako vyzerala situácia pod vrstvou snehu. Obrovskou útechou im bolo spievanie piesní.
RÍM 23. januára - Po tom, ako minulý týždeň zo stredy na štvrtok snehová lavína zasypala časť horského hotela v Taliansku, sme vás priebežne informovali o tom, koľko ľudí sa záchranárom z trosiek hotela podarilo vyslobodiť. Bolo to ako zázrak a všetci sme sa tešili z každého živého človeka, ktorý odtiaľ úspešne vyviazol. Všetkým týmto správam však predchádzali nekonečné hodiny, ktoré títo ľudia museli stráviť pod snehom v temnote trosiek hotela. Hoci sa nevzdávali nádeje na záchranu, pocity, s ktorými sa vtedy museli vysporiadať, neboli ani prinajmenšom príjemné. Mladá žena, ktorá to zažila na vlastnej koži, sa to pokúsila opísať.
Toto by nechcel zažiť nikto
Keď sa hostia hotela Rigopiano dozvedeli o tom, že stredné Taliansko zasiahlo zemetrasenie, chystali sa hotel opustiť. Skôr, ako z neho stihli odísť, sa však zmenil na snehový dom so štyrmi jaskyňami, uvádza portál iDnes. V týchto vzduchových bublinách bol našťastie dostatok vzduchu na to, aby mohli nejaký čas prežiť. Lavína ich prekvapila ako blesk z jasného neba a keď sa z toho šoku spamätali, ležali uväznení na zemi pod obrovskou vrstvou snehu. "Mali sme pocit, že sme sa prepadli do zeme," opísala študentka Giorgia Galassiová (22), ako sa všetci na začiatku cítili, citoval ju portál iDnes. Ako však prezradila, najlepšie celú situáciu zvládal jej snúbenec Vincenzo Forti (25), ktorého prístup k situácii pomohol im všetkým.
Nádej mali vďaka spevu piesní
Je samozrejmé, že dúfanie v záchranu sa v takejto krízovej situácii mieša so zúfalstvom a bezmocnosťou, no vďaka tomuto mladíkovi celá skupina ľudí situáciu zvládala omnoho lepšie. "Vôbec nepochyboval, že to prežijeme. Neustále pospevoval pesničky, aby nás upokojil," priznala mladá Talianka. To, čo ich udržalo pri živote, bola podľa nej sila celej skupiny, no aj to, ako im jej priateľ pospevoval, aby ich povzbudil a zlepšil im náladu.
48 hodín pod snehom
Hoci na jedenie nemali takmer nič a tekutiny si dopĺňali iba zo snehu a ľadu, adrenalín im na nejakú stravu nedovolil ani pomyslieť. Výhodou bolo tiež to, že spolu mohli komunikovať a hoci to bolo extrémne náročné, aj vďaka tomu, že zima nebola až natoľko prenikavá, podarilo sa im prečkať celých 48 hodín, až kým ich nezachránili. Záchranárom, ktorí sa o to pričinili, boli pritom neskutočne vďační a veľmi ich chválili za ich vytrvalosť. Tí sa ešte neustále pokračujú v záchranných prácach, aby urobili všetko, čo je v ich silách, a nikoho pod záplavou snehu nenechali.
