PRIESKUM: Viac než štvrtina Slovákov uvažuje o zmene zamestnávateľa
Podobne je na tom aj Česká republika, kde zmenu zamestnávateľa zvažuje necelá štvrtina obyvateľov. Ďalšia približne štvrtina pracujúcich na oboch brehoch rieky Morava takúto možnosť nevylučuje.
Bratislava 12. januára (TASR) - S príchodom nového roka 2017 Slováci uvažujú o zmene zamestnania. O výmene doterajšieho pracoviska za nové uvažuje viac než štvrtina Slovákov. Podobne je na tom aj Česká republika, kde zmenu zamestnávateľa zvažuje necelá štvrtina obyvateľov. Ďalšia približne štvrtina pracujúcich na oboch brehoch rieky Morava takúto možnosť nevylučuje. Ukázal to najnovší prieskum personálnej agentúry Wincott People, ktorý zrealizovala v prvej polovici decembra 2016.
Podľa spoločnosti tak úvahy ľudí o zmene zamestnania môžu predstavovať pre firmy riziko. "V období, kedy na trhu chýbajú kvalifikovaní a dokonca i nekvalifikovaní pracovníci, je vysoká miera plánovanej fluktuácie zamestnancov pre firmy značným rizikom, ale zároveň aj veľkou príležitosťou. Potrebných pracovníkov môžu totiž pomerne jednoducho stratiť, ale dokážu ich aj získať, ak im budú vedieť ponúknuť vhodnú kombináciu mzdových podmienok s atraktívnymi nepeňažnými benefitmi," skonštatoval personálny riaditeľ skupiny Wincott People Adrian Suchánek.
Pre Česko i Slovensko platí, že zmenu zamestnania a reštart kariéry zvažujú predovšetkým mladší ľudia vo veku do 35 rokov. Tí sú podľa skúseností Wincott People prístupnejší zmenám v pracovných otázkach predovšetkým z dôvodu lepšieho finančného ohodnotenia. Požiadavka na vyšší plat podľa agentúry súvisí s riešením ich bytovej situácie, pretože im umožňuje získať lepšiu hypotéku. Staršie ročníky zamestnancov si, naopak, viac vážia stabilitu, najvýraznejší je tento trend u pracovníkov v preddôchodkovom veku, teda 54 až 65 rokov.
Z prieskumu taktiež vyplynulo, že ochota zmeniť prácu rastie s veľkosťou bydliska respondenta. V prípade Slovenska i Česka sú však výnimkou ľudia, ktorí bývajú vo veľkých mestách nad 100.000 obyvateľov. "Veľké mestá ponúkajú viac dobre platených pracovných príležitostí v odvetviach s vyššou tvorbou pridanej hodnoty. V porovnaní s menšími obcami je v nich vyšší podiel služieb a obchodu, viac ľudí pôsobí aj na manažérskych pozíciách. To všetko mierne znižuje ich motiváciu obzerať sa po novom, lepšom zamestnaní," vysvetľuje Suchánek.
Pri výbere nového zamestnania sa pritom viac než tretina Čechov a Slovákov rozhoduje najmä podľa náplne práce, ktorá ich musí baviť. V rámci rozhodovania hrá významnú rolu aj rodina a možnosť sa jej venovať. Ľudia totiž dávajú prednosť takej práci, ktorá je blízko ich domova, so stabilnou pracovnou dobou alebo s možnosťou pracovať z domu.
Materiálne benefity a finančné bonusy, vrátane dovolenky navyše, možnosti používať služobné auto aj na súkromné účely, či zvyšovanie kvalifikácie hradené zamestnávateľom sa umiestnili až na opačnej strane hodnotového rebríčka.
To, že peniaze nie sú vždy rozhodujúce, potvrdzuje i vzťah zamestnancov k pracovnej dobe. Pre jej pevný koniec sú dokonca pripravení vzdať sa 5 až 10 % svojej mzdy. Prieskum ukázal, že na Slovensku výmenou za voľné popoludnie pristúpi na nižšiu mzdu vyše 40 % opýtaných, v Česku sa za túto možnosť vyslovilo takmer 35 % respondentov. "Zamestnanci stále viac vyžadujú, aby im práca výrazne nezasahovala do súkromného života. Oceňujú, ak za nich zamestnávateľ vyrieši dopravu, a ak je to nutné, tak aj ubytovanie," dodal Suchánek.
Interný telefonický prieskum medzi viac ako 500 uchádzačmi o zamestnanie zase ukázal, že pracovná doba je rozhodujúca pre viac ako 40 % Čechov a Moravanov, pre Slovákov je to zaistená doprava. Podľa agentúry je dôvod ten, že Slováci sú zvyknutí častejšie za prácou cestovať, a to i mimo vlastnú krajinu.
