Helena Križanová-Brindzová bola autorkou diel pre deti a mládež
Okrem knižných diel vytvorila desiatky televíznych a rozhlasových hier napísaných podľa predlôh slovenských alebo ruských ľudových rozprávok a národných povestí.
Ludanice/Bratislava 7. januára (TASR) - Prozaička, poetka, dramatička a prekladateľka Helena Križanová-Brindzová by sa dnes dožila 95 rokov.
Svoju literárnu činnosť začala básňami, v ktorých sa sústredila na poetické vyjadrenie ľúbostného citu. Neskôr sa intenzívne venovala tvorbe pre deti a mládež. Okrem knižných diel vytvorila desiatky televíznych a rozhlasových hier napísaných podľa predlôh slovenských alebo ruských ľudových rozprávok a národných povestí.
Helena Križanová-Brindzová sa narodila 7. januára 1922 v obci Ludanice v Topoľčianskom okrese. Po maturite na gymnáziu v Nitre v roku 1941 najprv učila vo svojej rodnej obci, po roku 1948 krátko pracovala v Spolku slovenských spisovateľov a neskôr bola dramaturgičkou v Československom rozhlase. Povolanie redaktorky uplatnila v detských časopisoch Zornička a Pionier, do roku 1969 v časopise Rodina a škola, potom ostala v slobodnom povolaní spisovateľky.
Verše uverejňovala od roku 1943 v časopisoch Kultúra, Živena a Elán, neskôr v Kultúrnom živote, Slovenke, Živote a v časopisoch pre deti a mládež. Debutovala zbierkou krátkych próz pre deti Makara a iné rozprávky (1946). V prozaickej tvorbe pre malých čitateľov pokračovala dielami Poštárik (1961), Dušan (1962), Šťastnú cestu, Dušan! (1963), Februárka – more – Artin (1963) a Poštárik sa vráti (1976).
V poézii sa Križanová-Brindzová prezentovala zbierkou sonetov Modlitby za šťastie (1948) a zbierkou Koľko len búrok (1959). Pre deti napísala veršované knižky Kocúr lekárom a iné rozprávky (1950) a Traja bratia (1952). Okrem toho prekladala ruskú a sovietsku poéziu, ako prvá preložila do slovenčiny ruské byliny.
Spisovateľka Helena Križanová-Brindzová je autorkou desiatok rozhlasových hier pre deti a mládež, napríklad Žabka cárovná (1955), Morský cár a Jelena Premúdra (1959), Spiaca krásavica (1960), Gjuli - herátska ruža (1964), Ivan, sedliacky syn (1972), Rozprávka o krajnom prípade (1977), Traja bratia a prekrásna Ajslu, Časeňa (obe 1984) či Bohatier Suchmantij (1985). Spolupracovala na rozhlasovom seriáli Čo nového, Bielikovci?, pre Československú televíziu písala scenáre televíznych pásiem a dramatizácií rozprávok.
Od roku 1976 žila Helena Križanová-Brindzová na dôchodku v Bratislave, kde 1. augusta 1990 vo veku 68 rokov zomrela.
