Anton Hlinka zanechal svoju stopu v štátoch po celom svete

Valaská Belá/Bratislava 31. októbra (TASR) - Rímskokatolícky teológ, salezián, náboženský publicista a spisovateľ Anton Hlinka sa stal známym ako zanietený redaktor nábožensko-kultúrnych programov, neskôr z vlastnej iniciatívy prevzal aj vysielanie na rozhlasovej stanici Hlas Ameriky. V pondelok 31. októbra by sa dožil 90 rokov.

Najdôležitejšími prostriedkami apoštolátu Antona Hlinku boli rozhlasové sväté omše, televízne a rozhlasové náboženské relácie, ako aj analýzy a reakcie na udalosti dňa v novinách i časopisoch. Na kongresoch v Európe, ale aj v Afrike, Spojených štátoch amerických (USA) a v Ázii oboznamoval novinárov o situácii kresťanov na Slovensku.

Narodil sa 31. októbra 1926 v obci Valaská Belá. Detstvo prežil v Považskej Bystrici, kde navštevoval aj základnú školu. Sedem tried gymnázia absolvoval v Trnave, ôsmu v Galante, kde v roku 1948 aj zmaturoval. Do Spoločnosti saleziánov vstúpil roku 1944 v rámci saleziánskeho noviciátu a dňa 23. augusta 1945 zložil prvé rehoľné sľuby. 

Po ročnej pedagogickej praxi na saleziánskom gymnáziu v Šaštíne, kde ho zastihlo zrušenie kláštorov (tzv. barbarská noc z 13. na 14. apríla 1950), ho po neúspešnom preškoľovaní komunistický režim poslal na nútené práce do Čiech. Odtiaľ v apríli 1951 na pokyn predstaveného ušiel do zahraničia. Štúdium teológie absolvoval v Taliansku. Po vysvätení za kňaza v roku 1955 pokračoval v štúdiu filozofie a psychológie v talianskych mestách v Turíne, Ríme a v rakúskej Viedni. V roku 1961 získal v Ríme doktorát z filozofie.

V rokoch 1958 až 1967 prednášal teológiu na saleziánskych seminároch vo Viedni, v nemeckom Kolíne nad Rýnom a ďalšie štyri roky pôsobil v talianskom Miláne medzi študentmi. V roku 1971 nastúpil do Rádia Slobodná Európa v nemeckom Mníchove na miesto redaktora nábožensko-kultúrnych programov, neskôr z vlastnej iniciatívy prevzal aj vysielanie v Hlase Ameriky a Radiu Stefanus.

Pôsobil aj ako člen Európskeho výboru Svetového kongresu Slovákov. V roku 1980 založil vlastné nakladateľstvo, v ktorom počas desiatich rokov vyšlo 29 kníh. Rozličnými utajenými spôsobmi organizoval doručovanie tejto náboženskej literatúry na Slovensko.

Po návrate do vlasti v roku 1991 zriadil Anton Hlinka Slovenskú katolícku tlačovú službu, ktorá však po štrnástich mesiacoch pre neporozumenie zodpovedných kruhov ukončila činnosť. Saleziánski predstavení ho uvoľnili na spoluprácu s Konferenciou biskupov Slovenska (KBS) v oblasti masmédií. V roku 1993 založil Slovenskú katolícku akadémiu a bol zvolený za jej rektora.

Na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského bol v roku 1995 habilitovaný na docenta teológie a po nostrifikácii akademických titulov ho vtedajší prezident SR Michal Kováč v roku 1997 vymenoval za profesora systematickej filozofie na Univerzite sv. Cyrila a sv. Metoda v Trnave.

Anton Hlinka bol autorom množstva teologických, filozofických a cirkevno-politických štúdií, úvah a esejí. Literárnu činnosť začal publikovaním časopiseckých článkov v roku 1964. Publikoval aj čiastkové štúdie v časopisoch v zahraničí, ako aj v rozhlase. Okrem vlastných kníh preložil, vydal či spracoval vyše 30 kníh, ktoré vychádzali v zahraničí za podpory rôznych sponzorov.

Za celoživotné dielo udelil Antonovi Hlinkovi prezident SR Michal Kováč 1. januára 1997 Rad Andreja Hlinku I. triedy a 28. októbra 1998 Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Po dlhom boji s Alzheimerovou chorobou Anton Hlinka skonal 26. marca 2011 v Bratislave vo veku 84 rokov.

Monografiu o významnom kňazovi a publicistovi s názvom Osamelý bojovník Anton Hlinka (vydala Únia slovenských novinárov a seniorov, 2001) napísal známy rozhlasový komentátor, moderátor a redaktor Gabo Zelenay.