Základnou myšlienkou privatizácie bola transformácia štátnych podnikov
Európou sa v 80. rokoch minulého storočia prehnala vlna privatizácie, ktorá bola jednou z podmienok ekonomickej reformy.
Bratislava 21. októbra (TASR) - Európou sa v 80. rokoch minulého storočia prehnala vlna privatizácie, ktorá bola jednou z podmienok ekonomickej reformy. Prechod zo štátnej formy vlastníctva na súkromné nebol jednoduchý. Vyžadoval si zmenu legislatívy a obrovské nasadenie. Na Slovensku sa tento proces začal pred 25 rokmi 1. novembra a súvisel so zmenou režimu po Nežnej revolúcii (1989) v bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike (ČSFR). TASR sa procesu privatizácie venuje vo svojej týždennej téme.
Zmena spoločenského systému po roku 1989 priniesla so sebou aj požiadavku na zmenu vlastníckych vzťahov k výrobným podnikom a k obchodom, za ktoré od roku 1948 niesol zodpovednosť štát. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) rozhodla, že časť majetku štátu sa do súkromných rúk prevedie kupónovou privatizáciou.
Na privatizáciu schválila vláda na federálnej úrovni 52 podnikov
Najdôležitejšou legislatívnou formou pre privatizáciu v bývalej ČSFR sa stal zákon z roku 1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Jeho novela, schválená Národnou radou Slovenskej republiky (NR SR) 17. februára 1994, odštartovala tzv. veľkú privatizáciu.
Pre účely privatizácie vznikol 28. júna 1991 Fond národného majetku (FNM) zápisom do podnikového registra.
Registrácia občanov do prvej vlny kupónovej privatizácie sa začala 1. novembra 1991 a ukončila sa v marci 1992. Samotná kupónová privatizácia začala 14. mája 1992 a prebiehala do Vianoc 1992.
Základnou myšlienkou kupónovej privatizácie bola rýchla transformácia štátnych podnikov (š.p.) na akciové spoločnosti (a.s.). Išlo o to, odovzdať ich akcie obyvateľstvu nie za peniaze, ale za tzv. investičné kupóny. Každý občan nad 18 rokov mal nárok na kupónovú knižku, v ktorej boli šeky na tisíc bodov. Za účasť v privatizačnom procese zaplatili ľudia symbolických tisíc korún. Najväčší úspech dosiahli investičné fondy, ktoré sľubovali vyplatiť desať– a viacnásobky registračného poplatku.
Do prvej vlny kupónovej privatizácie sa v Českej republike (ČR) zaregistrovalo 5.942.851 občanov, v Slovenskej republike (SR) to bolo 2.579.327 občanov. Na jedného držiteľa investičných kupónov pripadal v prvej vlne kupónovej privatizácie majetok v účtovnej cene približne 35.000 Kčs.
Z Fondu národného majetku (FNM) ČR bol do prvej vlny kupónovej privatizácie vyčlenený majetok v hodnote 206.424.419.000 Kčs a z FNM SR 90.111.742.000 Kčs. V ponuke boli akcie 1491 podnikov, z toho 504 slovenských.
Registrácia knižiek na Slovensku začala v roku 1994
Registrácia kupónových knižiek v SR pre druhú vlnu kupónovej privatizácie sa začala 5. septembra 1994 a trvala do 30. novembra 1994, pričom na jedného majiteľa investičných kupónov mala pripadnúť suma 20.000 až 30.000 slovenských korún (Sk).
Druhá vlna kupónovej privatizácie sa v SR začala 15. decembra 1994, neskôr vyústila do tzv. dlhopisovej metódy, pri ktorej na každú zaregistrovanú kupónovú knižku pripadla suma vo výške 10.000 Sk plus úroky. Do druhej vlny kupónovej privatizácie sa v SR zaregistrovalo 3.428.419 záujemcov.
Ministerstvo financií Českej republiky (ČR) oznámilo koniec kupónovej privatizácie v ČR 25. novembra 1994. Na Slovensku sa ukončila rozhodnutím poslancov NR SR 11. júla 1995.
Po parlamentných voľbách v júni 1992 došlo k výrazným zmenám nielen v tempe, ale aj v spôsobe privatizácie v SR. Kým v Česku v zásade pokračoval privatizačný proces v logike vývoja v ČSFR z rokov 1991 až 1992, na Slovensku došlo k jeho revízii a po rozdelení ČSFR na dva samostatné štáty ČR a SR (1993) k výrazne odlišnému vývoju. V septembri 1992 vláda SR schválila novú koncepciu privatizácie, ktorá sa do značnej miery odklonila od dovtedajšieho vývoja. Väčší dôraz bol kladený na štandardné metódy, kupónová privatizácia sa považovala len za marginálnu, zvýšili sa právomoci rezortných ministerstiev a odborov v procese privatizácie. To viedlo k výraznému spomaleniu celého procesu.
V SR existoval v roku 1991 privatizovateľný majetok v hodnote približne 385 miliárd Kčs. V malej privatizácii sa predal majetok asi za 14 miliárd korún, v prvej vlne kupónovej privatizácie za 90,1 miliardy Kčs a štandardnými metódami bol predaný majetok asi za 38 miliárd korún. K 1. januáru 1995 tak tvoril privatizovaný majetok v SR približne 142,1 miliardy Sk, čo bolo asi 36,9 % privatizovateľného majetku.
V prvej vlne privatizácie (popri kupónovej metóde sa niektoré podniky predávali aj štandardnou metódou) sa v rokoch 1991 až 1993 previedol na Slovensku do súkromných rúk majetok 678 firiem v hodnote vyše 169 miliárd Kčs. Prvá vlna kupónovej privatizácie vyprodukovala na Slovensku 2,6 milióna akcionárov. Toľko účtov otvorilo Stredisko cenných papierov (SCP) SR začiatkom roku 1993.
Pre privatizáciu štátnych podnikov pomocou kupónov sa neskôr rozhodli aj iné štáty, napríklad Čierna Hora, Rusko, Mongolsko, záujem o ňu prejavilo Rumunsko, ale aj Moldavsko a Gruzínsko. Celý model prebralo Bulharsko.
K 1. januáru 2016 zanikol Fond národného majetku (FNM). Vyplynulo to z návrhu zákona o zrušení FNM z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorý 12. novembra 2015 schválil parlament. Účelom návrhu zákona bolo zrušiť FNM, pretože už prestal plniť svoju základnú úlohu v procese privatizácie. Podľa ministerstva sa do budúcnosti neplánuje privatizácia majetku štátu a ani nie je možné predpokladať privatizáciu v rozsahu, v akom sa vykonávala v súvislosti s transformačnými procesmi v minulosti. Nie je teda ani potrebná existencia osobitného subjektu určeného na výkon privatizačnej činnosti.
