Toto ste o stromoch nevedeli. Sú nám podobné viac, ako by ste čakali

BERLÍN 22. októbra - Stromy majú toho s nami spoločného viac, ako si myslíme. Ukázali to nové zistenia, ktoré hovoria o ich inteligencii.

Prednedávnom sme písali o tom, že na Novom Zélande udelili prírode ľudské práva a zdá sa, že napríklad stromy sú nám naozaj podobnejšie, než by sme čakali. Ukázali to zistenia nemeckého lesníka Petra Wohllebena a Suzanne Simardovej, ekologičky z Univerzity v Britskej Kolumbii. Sú autormi dokumentu "Inteligentné stromy", v ktorom predstavujú stromy ako bytosti, ktoré majú pocity. Dlhé roky sa venovali štúdiu toho, ako stromy medzi sebou komunikujú, a výsledky ich pozorovania možno vidieť práve v ich dokumente.

Prečítajte si tiež: Prírode udelili ľudské práva. Rieka, park aj lesy sú oficiálnymi občanmi

Aj stromy majú priateľov

Podľa nich môže môže aj medzi stromami vzniknúť priateľstvo. Dokážu si medzi sebou vytvoriť také putá ako dlhoročné páry a podobne sa starajú jeden o druhého a ochraňujú sa. Podľa ich zistení stromy obľubujú spoločnosť, rady stoja pri sebe a túlia sa. Dokážu tiež cítiť rôzne pocity, podobne ako ľudia. "Môžu cítiť bolesť a majú emócie, ako napríklad strach," uvádzajú autori.

Autori sa svojimi zisteniami snažia ukázať, že stromy sú viac ako len radmi dreva, ktoré čaká na to, kým ho ľudia premenia na nábytok alebo použijú ako palivo. Sú to nielen naše "pľúca planéty", organizmy, ktoré produkujú kyslík a čistia pre nás vzduch. Podľa nich existujú ako jednotlivé bytosti, ktoré majú spoločný jazyk, dorozumievajú sa a starajú sa o seba. Keď sledovali správanie stromov, zistili, že vytvárajú dokonca akési rodiny. A hoci my vidíme iba ich nadzemnú časť, koreňový systém stromov je tak poprepájaný, ako naše internetové siete.

Ohľaduplnosťou nám idú príkladom

Ich vyjadrenia sa však nedajú brať úplne doslovne, majú nám skôr priblížiť, ako funguj život stromov. Niektorí biológovia kritizujú Wohllebena za antropomorfizáciu, teda za to, že na prírodu prenáša ľudské vlastnosti. Bráni sa však tým, že sa snaží využívať ľudský jazyk, pretože vedecký je pre verejnosť ťažšie zrozumiteľný. Výpovedná hodnota tam pritom zostáva. O tom, aké vedia byť stromy ku sebe ohľaduplné a priateľské, napríklad vyjadruje na príklade stromov, ktorých silné vetvy smerujú od seba. Prečo by práve toto malo odôvodňovať priateľský vzťah medzi nimi? Wohlleben za tým vidí to, že to stromy robia kvôli sebe preto, aby si navzájom neblokovali svetlo. Nesúperia medzi sebou, ale navzájom sa podporujú. Napríklad aj vtedy, ak je nejaký strom napadnutý hmyzom, varuje ostatné stromy. Fungujú ako spoločenstvo.

Ukážku z ich dokumentu môžete vidieť v nasledujúcom videu:

Zdroje: TreeHugger, Bored Panda