Dobré noviny
Na Harvarde udeľovali ceny za kuriózne vedecké objavy. Toto sú najlepšie z nich
TASR
TASR

Na Harvarde udeľovali ceny za kuriózne vedecké objavy. Toto sú najlepšie z nich

— Foto: TASR/AP

Medzi laureátmi 26. ročníka je napríklad aj egyptský lekár, ktorý skúmal sexuálny život potkanov tak, že ich obliekal do nohavíc vyrobených z rôzneho materiálu.

Boston 23. septembra (TASR) - Na americkej Harvardovej univerzite vo štvrtok opäť odovzdávali Ig Nobelove ceny za kuriózne vedecké objavy. Medzi laureátmi 26. ročníka je napríklad egyptský lekár, ktorý skúmal sexuálny život potkanov tak, že ich obliekal do nohavíc vyrobených z rôzneho materiálu.

Ocenení výskumníci dostali aj "štedrú" finančnú odmenu vo výške desať biliónov dolárov, avšak v prakticky bezcennej zimbabwianskej mene, informovala dnes agentúra AP.

Cenu za chémiu dostala automobilka Volkswagen za "vyriešenie problému" nadmerných emisií za použitia softvéru, ktorý pri testovaní vykazoval menšie úrovne toxických látok.

Tohtoročnú Ig Nobelovu cenu za literatúru získal Švéd Fredrik Sjöberg, ktorý zaujal autobiografickou trilógiou venovanou zberu mušiek známych ako osičky na svojom domovskom ostrove. Dielo s názvom "Pasca na muchy", ktoré písal 15 rokov, sa stalo v jeho domovine hitom a prvý zo zväzkov sa dočkal aj anglického prekladu.

"Konečne som pochopil, že je dobré písať o niečom, čo človek naozaj pozná, bez ohľadu na to, čo to je," komentoval svoj úspech Sjöberg. Udelenie recesistickej Nobelovky označil za vrchol svojej kariéry.

V kategórii "rozmnožovanie" bol ocenený medzičasom zosnulý profesor z univerzity v egyptskej Káhire Ahmad Šafík, ktorý skúmal to, aký vplyv má nosenie nohavíc na pohlavný pud potkanov. Hlodavcov pritom obliekal do nohavíc z rôznych textilných materiálov, pričom podobné testy vykonával aj na ľuďoch.

Zistil pritom, že potkany, ktoré nosili nohavice z polyesteru alebo s ním kombinovaného materiálu, vykazovali menšiu sexuálnu aktivitu. Na príčine podľa neho môžu byť elektrostatické výboje vyvolávané polyesterom. Závery štúdie by sa podľa neho dali aplikovať aj na ľudí.

Charles Foster z Oxfordskej Univerzity dostal Ig Nobelovu cenu za biológiu za to, že v rámci svojich výskumov opakovane žil ako zviera vo voľnej prírode. Vyskúšal si pritom, ako sa žije jazvecom, vydrám, jeleňom, líškam či vtákom. Počas jedného z takýchto pobytov v Škótsku sa takmer stal korisťou loveckých psov.

Kolektív vedcov z univerzity v nemeckom Lübecku zase prišiel na to, že svrbenia na jednej ruke sa možno zbaviť aj poškrabaním sa na druhej ruke. Pri tejto činnosti je však potrebné pozerať sa do zrkadla.

Gordon Logan s kolegami z americkej Vanderbiltovej univerzity vykonali rozsiahly výskum viac ako 1000 klamárov vo veku šesť až 77 rokov. Zistili pritom, že najlepšie klamú ľudia v mladšom dospelom veku.

Dvojica japonských vedcov zaujala porotu skúmaním rozdielov vo vnímaní, ktoré vznikajú, keď sa človek zohne a pozerá sa na veci pomedzi vlastné nohy.

Ig Nobelove ceny sa udeľujú v rovnakých kategóriách ako Nobelova cena, ale neobmedzujú sa len na ne - pokrývajú aj oblasti, ako sú strojárstvo, psychológia, biológia alebo manažment.

Podujatie organizuje vedecký humoristický časopis Anály nepravdepodobného výskumu. Slávnostné odovzdávanie cien sa koná na prestížnej Harvardovej univerzite, kde mená ocenených v jednotlivých kategóriách oznamujú nositelia skutočnej Nobelovej ceny.

Na udeľovaní Ig cien (z anglického slova ignoble - poklesnutý, prízemný) pred 1200-členným publikom sa z roka na rok zúčastňuje nielen čoraz viac laureátov, ale aj skutočných nositeľov Nobelovej ceny.

Úplný zoznam tohtoročných laureátov je zverejnený na stránke http://www.improbable.com/ig/winners.

Už ste čítali?