Dante Alighieriho považujú za tvorcu spisovnej taliančiny
Jeden z najvýznamnejších talianskych básnikov a spisovateľov Dante Alighieri je považovaný za predchodcu renesancie a jedného z najvýznamnejších predstaviteľov svetovej literatúry.
Ravenna/Bratislava 14. septembra (TASR) - Jeden z najvýznamnejších talianskych básnikov a spisovateľov Dante Alighieri zomrel pred 695 rokmi.
Dante Alighieri alebo Alighiero, celým menom Durante di Alighiero degli Alighieri, známy aj pod menom Dante, je považovaný za predchodcu renesancie a jedného z najvýznamnejších predstaviteľov svetovej literatúry. Svojimi názormi a dielami prispel k rozvoju jazykovedy, talianskeho jazyka a k vývoju politickej filozofie. Jeho najväčším dielom je Božská komédia, kde zobrazil stav duše po smrti v troch častiach: Očistec, Peklo, Raj. Pre dejiny politickej filozofie má veľký význam latinsky spis De monarchia. V Danteho názoroch badať príklon k averroizmu (obhajuje idey večnosti sveta, smrteľnosti duše) a k svetelnej metafyzike novoplatonizmu.
Bol vynikajúcim predstaviteľom počiatkov renesančnej filozofickej kultúry, ktorého dielo sa stalo základom nového humanistického učenia o človeku. Dante si osvojil výsledky antickej kultúry, arabského myslenia, katolíckej teológie (tomizmus) a averroizmu.
Narodil sa pravdepodobne v druhej polovici mája 1265 vo Florencii. Z jeho detstva sa veľa nevie. Pochádzal z nezámožnej mestskej šľachty. Detstvo prežil v rodnej Florencii, kde sa na detskej májovej slávnosti v roku 1274 ocitol vedľa rovnako starého dievčaťa, ktorej zjavom bol tak oslnený, že o nej platonicky sníval celý život. Volala sa Beatrice Portinariová a bola dcérou bankára a zakladateľa florentskej nemocnice Santa Maria Nouva. Neskôr sa vydala za Simona de Bardi. Beatrice, takisto ako dieťa, mu zrejme venovala len čiastočnú pozornosť, pre Danteho bol však tento zážitok duchovným zjavením, ktoré ho ovplyvnilo na zvyšok života. Bola inšpirátorkou jeho poézie.
Dante pravdepodobne navštevoval jednu z rádových škôl vo Florencii (dominikánsku u Santa Maria Novella alebo františkánsku u Santa Croce). Potom študoval filozofiu a teológiu. V rokoch 1285-1287 bol na vtedy najslávnejšej a najstarobylejšej európskej univerzite v Bologni. Tu však nezložil žiadne skúšky, nezískal žiadny univerzitný grádus a zdá sa, že ani veľmi nenavštevoval univerzitné prednášky. Na vtedajšiu dobu dôkladné filozofické vzdelanie získal neskôr až vo veku štyridsať rokov, keď už ako vyhnanec bol na univerzite vo francúzskom Paríži (jeho štúdium v Paríži je však tiež neisté) a možno i v Padove. Zaoberal sa štúdiom antického, vtedajšieho talianskeho a provensalského básnictva. Predovšetkým antická poézia bola jeho vzorom. Po absolvovaní škôl sa oženil s Gemmou Donati, ktorá bola z významného ghibellinského rodu Donati. Zasnúbil sa s ňou už vo veku 11 rokov. Porodila mu minimálne 4 deti.
Posledné roky svojho života, kedy dokončoval Božskú komédiu, strávil v Ravenne. Tu s ním žila dcéra a obaja synovia, ktorí sa ale medzitým usadili vo Verone (Benátky) a vybudovali si tu existenciu. Ošetrovali ho v posledných dňoch života, kedy sa zrejme nakazil maláriou. Zomrel 14. septembra 1321 v Ravenne a tu bol tiež pochovaný.
O šesť rokov po jeho smrti dal kardinál Bertrando del Poggetto, ktorý bol vtedy pápežským legátom v Lombardii, spáliť jeho spis De monarchia ako kacírske dielo a navrhol, aby autorove kosti boli vybrané z hrobu a rozhodené do vetra, to sa nakoniec nestalo. Náhrobný kameň však zriadili až v roku 1483. V roku 1780 nad jeho hrobom postavili kopulovitú kaplnku.
