Kritika ako motivácia

Čo je to vlastne kritika?

Kto má rád, keď ho niekto kritizuje? Je to zaujímavé, niekto znesie pomerne veľa, inému nesmiete radšej ani nič negatívne naznačiť. Na rovinu, ak mi niekto bude hovoriť, čo robím zle alebo, čo som urobil zle, toto sa dobre nepočúva. Pôvod slova kritika, môžeme vystopovať v gréčtine “kritike tekhne”, kde to pôvodne znamenalo “umenie hodnotiť”, teda posúdiť hodnotu niečoho. Teda aj niečo dobré, nie vždy len negatívne.

Ako chápu kritiku ľudia?

Dnes sa kritika skutočne považuje za niečo negatívne. Nepoznám nikoho, kto by bol skutočne rád, ak ho niekto iný otvorene alebo skryte kritizuje. Ľudia si to berú veľmi osobne, a to bez ohľadu na vek, inteligenciu, vzdelanie alebo postavenie.

Otázka: Ako kritizovať?

Hovoriť niekomu (alebo poza chrbát o niekom), že niečo nevie, že to nedokáže alebo nemá nato schopnosti, ..., a iné podobné reči, ešte nikomu nepomohlo. Snáď len človeku, čo ich sám rozširuje. Takto sa normálny človek stavia aj k svojmu dieťaťu? Asi nie, teda je dobré takto jednať s podriadenými alebo dokonca partnermi? Ako konzultanta ma napadá iba jediné, a to dať takémuto manažérovi otázku: “Čo konkrétne si Ty spravil, aby sa to človek, ktorého kritizuješ, naučil alebo to zvládol?”. Tvrdé? Ako hovorí klasik: ”Chyby nerobí len ten, čo nerobí.”. Otázka je, ako to povedať tomu, čo chybu spravil, aby sa neurazil.

Prečo to používajú manažéri tak často?

Hlavne jednoduchú a priamu kritiku “z očí do očí” používajú mnohí výkonní

manažéri a to jednak z nedostatku času a jednak preto, že sú naučení ísť priamo z A do B. Myslia si, že ak povedia človeku, čo robí zle alebo čo by mohol urobiť lepšie, on to rýchlo pochopí a napraví alebo zlepší. Technicky je to správne. Je to snaha niečo zlepšiť alebo napraviť. No ľudia si to neraz berú príliš osobne a teda takýto postup nedáva stabilne dobré výsledky.

Iný rozmer to naberá, ak má kritika iných formu zákulisnej politiky. Jednoducho skôr ako niečo negatívne povedia danému pracovníkovi, tak si najprv pripravia pôdu a zámerne to rozšíria dopredu po firme. Niektorí sú celkom schopní “spisovatelia” a posielajú neraz dlhé a často niekoľkostránkové maily po firme (a to nielen pracovníkom, nadriadeným, podriadeným ale neraz aj dodávateľom a odberateľom). Jasne, že nakoniec niečo podobné obdrží aj ten, koho sa to týka. Ale to už majú pripravenú pôdu a ľudí na svojej strane, keď sa rozhodnú priamo zaútočiť. Veď všetci to už vedia a majú “vlastný” názor. S takýmito manipulátormi je skutočne ťažké nielen žiť ale aj s nimi alebo pre nich pracovať. Názor, čo je čestnejšie, si spravte sami.

Koho môžem kritikou motivovať?

Otázka je, k čomu chcem človeka motivovať. Ako sa hovorí “dohúkať človeka môžem vždy”. Po kritike bude vždy nejaké reakcia, to nenechá nikoho ľahostajného. Skutočne, len veľmi málo ľudí to môže vyprovokovať k vyšším výkonom alebo lepšiemu pracovnému nasadeniu. Hlavne v profesionálnom športe, kde chce každý jeden hráč (športovec) dokázať trénerovi a fanúšikom, že na to má a je lepší ako iní na rovnakom poste, človek jednoducho zatne zuby a ide to jednoducho “odmakať”. Je to jednoduché a priame, ak sa nezlepší, tréner ho nepostaví do zostavy alebo ho na preteky nenominuje. Hlavne v individuálnych športoch je to jasné, postupuje najlepší. Ale ich motivácia je súťažiť a vyhrať. Dokázať, že na to mám, že byť v zostave si zaslúžim. Je to jednoznačné, lebo športovec sa už na tréningu môže porovnať s ostatnými a sám najlepšie vie, na čom je a akú má výkonnosť. A to ani ten skutočne dobrý nemusí zapadať do koncepcie hry alebo stratégie trénera. Ale na druhej strane skutočne profesionálni tréneri vedia snahu, veľké nasadenie a dobré výsledky pochváliť a oceniť. Ale späť do firmy. Ak by sa denne alebo týždenne vo firme vyhodnocovali výkony a prínos všetkých pracovníkov a pracovných teamov by sa meral, a navzájom by medzi sebou súťažili, mohlo by to človeka vyprovokovať (hlavne tých súťaživých) k vyšším výkonom. No ak to budete používať príliš často, pozitíva nečakajte.

Ako to robiť dobre?

Väčšina šéfov kritizuje podriadených preto, lebo chcú niečo napraviť alebo zlepšiť. Nie vždy majú zlé a zákerné úmysly. Ak už niekomu musíte povedať, čo robí zle, tak vždy za zatvorenými dverami a medzi štyrmi očami. A nezabudnite mu najprv povedať, čo urobil alebo robí dobre.

Chcem viac dát...