Držiteľ Nobelovej ceny za mier Andrej Sacharov by sa dožil 95 rokov
Po strednej škole v roku 1938 študoval s vynikajúcim prospechom fyziku na Moskovskej štátnej univerzite M.V. Lomonosova.
Ruský vedec a bojovník za občianske práva Andrej Dmitrijevič Sacharov, nositeľ Nobelovej ceny mieru, zomrel 14. decembra 1989 v Moskve. Foto: TASR/ARCHÍV TASR
Moskva/Bratislava 21. mája (TASR) - Myšlienky akademika Andreja Dmitrijeviča Sacharova a jeho hlboké humanistické výzvy pre ľudstvo sú z hľadiska našej civilizácie životne dôležité. Mnoho vedcov a významných ľudí považuje doteraz udelenie Nobelovej ceny za mier Andrejovi Sacharovovi za plne oprávnenú poctu.
Od narodenia sovietskeho fyzika ruského pôvodu, spolutvorcu vodíkovej bomby, disidenta, ľudskoprávneho aktivistu Andreja Dmitrijeviča Sacharova uplynie v sobotu 21. mája 95 rokov.
Andrej Dmitrijevič Sacharov sa narodil v Moskve 21. mája 1921. Po strednej škole v roku 1938 študoval s vynikajúcim prospechom fyziku na Moskovskej štátnej univerzite M.V. Lomonosova. Štúdium ukončil v roku 1942 v Ašchabade (Turkménsko), pretože cez druhú svetovú vojnu univerzitu evakuovali. Po vojne spolupracoval so špecialistom na kvantovú fyziku Igorom Tammom na vodíkovej bombe, neskôr na vývoji fúzneho reaktora, tokamaku, ktorý mal priniesť nový zdroj energie. Sacharov oceňoval Tammovu slušnosť a intelektuálnu nezávislosť, čo malo osobitý vplyv na utváranie jeho politického postoja v čase, keď začal vystupovať za zákaz skúšok jadrových zbraní v atmosfére. Následne bol na základe odporúčania akademika Tamma v roku 1947 prijatý na Moskovský energetický ústav. Sacharov sa začal zaoberať jadrovými zbraňami v roku 1948, od roku 1950 pracoval na utajenom jadrovom programe v Arzamase. "Verili sme, že naša práca je totálne nevyhnutná, pretože pomôže nastoliť vo svete rovnováhu," napísal Sacharov. Tento čestný až chorobne zásadový muž bol otcom sovietskej vodíkovej bomby. Keď videl, že jadrové zbrane vedú ľudstvo do slepej uličky, začal proti nim vystupovať a tvrdohlavo žiadal svoju vládu, aby nastolila základné demokratické práva.
Vedec Andrej Sacharov sa zaoberal problematikou termonukleárnych reakcií. Za svoje vedecké úspechy bol trikrát vyznamenaný vysokými štátnymi vyznamenaniami Hrdinu Socialistickej práce (1954, 1956, 1962), Stalinovou cenou (1952) a Leninovou cenou (1957).
Nobelovu cenu za mier v roku 1975 získal za obhajobu ľudských práv a za snahy o jadrové odzbrojenie.
Rodina vedca bola perzekvovaná za angažovanosť v boji za dodržiavanie ľudských práv v Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR). V januári 1980 Sacharov otvorene protestoval proti sovietskej invázii do Afganistanu, po čom ho vyhostili do mesta Gorkij. Odobrali mu všetky sovietske vyznamenania. Návrat do Moskvy Sacharovi umožnil koncom roku 1986 až Michail Gorbačov, ktorý inicioval reformy sovietskeho systému. V marci 1989 zvolili Sacharova za poslanca do nového sovietskeho parlamentu.
Neúnavný bojovník za ľudské práva zomrel 14. decembra 1989 na infarkt po vystúpení v Kremli na schôdzi 2. zjazdu ľudových poslancov.
Na jeho počesť sa od roku 1987 udeľuje európskym obhajcom ľudských práv, ktorí bojujú proti fanatizmu a netolerancii, Cena Andreja Sacharova. V roku 1989 získal túto cenu aj Slovák Alexander Dubček.
Oceniť význam Sacharova ako politika, človeka, vedca nie je jednoduché. Stopa, ktorú za sebou zanechal, je vskutku gigantická. Fyzik Sacharov mal neobyčajný vedecký talent, intuíciu a originálne myslenie. Sacharov politik bol odvážnym, nekompromisným a prezieravým.
Pamätník ruského vedca a bojovníka za ľudské práva Andreja Dmitrijeviča Sacharova odhalili v roku 2014 v meste Nižný Novgorod.
