LIKAVKA: Miestne nárečie ovplyvnili najmä nemecké kolonizácie

Likavka 7. mája (TASR) - Dolnoliptovská obec Likavka v okrese Ružomberok oslavuje tento rok 675. výročie prvej písomnej zmienky. Nachádza sa v neznámej listine z obdobia vlády Bela IV. (1235 - 1270), o ktorej sa zachovala zmienka z roku 1341. Kráľ daroval likavský majetok údajne zemanovi Mikulášovi a jeho potomkom, ktorí ho vlastnili až do roku 1335.

"Názory historikov o vzniku súčasnej dediny Likavka sa stotožňujú v tom, že vždy jestvovala len jediná dedina, a to Likava, ktorá po postavení hradu zmenila názov na Likavka," povedal pre TASR Pavel Fain, predseda Urbárskeho pozemkového spoločenstva Likavka.

Začiatky osídlenia dediny možno sledovať už pred 13. storočím. "Dokazuje to aj typ názvu obce, ktorý zaraďuje túto osadu k najstaršej skupine obcí v Liptove. Najdôležitejším svedkom osídlenia tejto časti Liptova v 13. storočí je kostol svätého Martina biskupa v Martinčeku. Zachované včasnogotické prvky sa datujú do obdobia okolo roku 1260," doplnil. Kostol bol podľa neho vybudovaný pre viaceré osady, ktoré boli v jeho blízkosti, až neskôr vznikla pri ňom osada, ktorá bola pomenovaná podľa patrocínia kostola Svätý Martin, Martinček.

Osada Likava ležala pri dôležitej krajinskej obchodnej ceste, vedúcej zo Zvolena cez Revúcku dolinu popri Ružomberku, kde bola križovatka obchodných ciest a smerovala cez Oravu ďalej do Poľska. Nad touto cestou dal župan Donč vybudovať v druhej polovici 30. rokov 14. storočia hrad, ktorý dostal názov podľa pôvodnej osady - Likava. Dedina Likava a jej majetok bola neskôr kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva Likava.

Likavské nárečie, tak ako mnohé iné na Liptove, ovplyvnilo najmä obyvateľstvo nemeckého pôvodu, ktoré sa na kolonizácii Liptova podieľalo už v 13. storočí. "Nemecká a valašská kolonizácia spôsobili napríklad úplné stvrdnutie spoluhlások ď, ť, ň, ľ na území niekdajšieho likavského panstva. Do likavského nárečia prenikla tiež veľmi početná skupina slov nemeckého pôvodu, napríklad tiekár, fruštik či šibrinkuvat," prezradil Fain.

Základným zamestnaním Likavčanov bolo do 19. storočia poľnohospodárstvo, ovčiarstvo, drevorubačstvo a pltníctvo. V druhej polovici 19. storočia, po vybudovaní priemyselných podnikov v Ružomberku, tam mnohí obyvatelia Likavky, Martinčeka a okolitých dedín získali zamestnanie a obživu. Zaujímavosťou je, že Likavčanov prezývajú podľa typického liptovského jedla, aj Meteníci. Ide o slaný koláč z kysnutého cesta, kapusty a slaniny.

Likavský hrad je opradený legendami, baštu mali postaviť z vajec a vína

Zrúcaninu hradu Likava pri Ružomberku chráni podľa legendy do dnešného dňa likavská čierna pani. Zjari žehná krajinu, aby mala dobrú úrodu, v lete ju chráni od živelných pohrôm.

Helena Kružičová, likavská čierna pani, bola mimoriadne súcitná k poddaným likavského panstva a utláčaným. "Bola k nim vľúdna už počas života a do rodného kraja sa vrátila aj po smrti. Jej duch sa na hrade zjavoval v podobe postavy ženy zahalenej v čiernych šatách. Ľud ju hneď spoznal ako svoju zástankyňu," povedal Karol Dzuriak z Liptovského múzea v Ružomberku.

Podľa legiend sa Helena ešte ako dieťa väčšinou hrávala s deťmi poddaných a často im nosila jedlo z hradnej kuchyne. Ako 14-ročná vytrhla z rúk panského úradníka korbáč, ktorým chcel potrestať jej priateľa z detstva. Pre porušenie autority vrchnosti ju jej prísny otec poriadne potrestal. Čierna pani mala byť strážnym anjelom poddaných Likavy od svojej smrti v roku 1586.

Legendy kolujú aj o mohutnej bašte na južnej strane hradu, ktorá chránila veľmi zraniteľné miesto hradu, mala byť nedobytná. "Pri stavbe mali robotníci do malty miešať tisícky vajec a tisícky litrov kvalitného vína, aby dosiahli vysokú pevnosť. Skutočnosť bola samozrejme iná. Používalo sa kvalitné, niekoľkokrát hasené vápno," opísal historik. Nakoniec ho to však neochránilo pred obliehaním v roku 1670. "V tomto období sa mal na hrade nakrátko ukrývať vzácny hosť, 13-ročný syn Štefana II. Thököliho, ktorý utekal pred cisárskymi prenasledovateľmi z rovnako obliehaného Oravského hradu. Z Likavy vraj prešmykol preoblečený za poddanské dievča," uviedol.

Hrad Likava prechádzal s prestávkami rekonštrukciami od polovice 70. rokov 20. storočia, kedy došlo k samovoľnému zrúteniu časti severného paláca. "V súčasnosti Liptovské múzeum pokračuje v snahách o sanáciu samotného hradného objektu, obzvlášť horného hradu. Prebieha prípravná fáza aktualizácie projektovej dokumentácie, ktorá umožní pristúpiť priamo k výkonu jednotlivých sanačných prác podľa dávnejšieho realizovaného zámeru pamiatkovej obnovy," skonštatoval Dzuriak.

Aj napriek tomu, že hrad je v ruinálnom stave, má pomerne bohatú filmografiu. "Natáčali sa tu viaceré filmy. Najznámejší je asi český film Jak se krotí krokodýli. Miestni ružomberskí nadšenci tu nakrúcali nemý horor Nič nekrváca večne. Okrem toho tu natočili aj rozprávkový príbeh Orest z rodu čarodejníkov, hradu tiež venovali pozornosť aj niekoľkí dokumentaristi," vymenoval.

Kráľovský strážny hrad vybudoval pred rokom 1341 zvolenský župan Donč. Od konca 14. storočia ho do užívania dostávali liptovskí župani. Bol v držbe viacerých významných rodov, najmä Hunyadyovcov, Illésházyovcov a Thökölyovcov. Hrad v druhej polovici 17. storočia prebudovali Thökölyovci na prepychovú súkromnú rezidenciu. V rokoch 1431-1434 bol významnou husitskou pevnosťou, v 14. až 17. storočí prekonal niekoľko obliehaní. Po dobytí hradu cisárskym vojskom v decembri 1670 sa stal majetkom uhorskej kráľovskej komory. V roku 1707 ho knieža František II. Rákoczi prikázal zbúrať. "Všetko zariadenie hradu bolo údajne prevezené na Oravský hrad. To, čo sa na hrade našlo, pochádza jedine z archeologických nálezov. Či už ide o veľké množstvo torza, ale aj keramiky, najmä kachlí, kovových predmetov a podobne," dodal.

Hrad je pre návštevníkov prístupný v letnej turistickej sezóne, približne od začiatku mája do konca septembra, podľa klimatických pomerov. Ročne ho navštívi niekoľko tisíc ľudí. Pravidelne sa na hrade konajú Likavské hradné dni, v tomto roku tradíciu pre výstavbu diaľničnej komunikácie prerušili.

Obec delí od okresného mesta Ružomberok len železničná trať a rieka Váh

Dolnoliptovská obec Likavka mnohokrát dopláca na blízkosť okresného mesta Ružomberok. Priame prepojenie obce s mestom negatívne vplýva najmä na služby.

"Sme typickou prímestskou obcou, s Ružomberkom sme spojení urbanisticky aj infraštruktúrou. Má to veľa pozitív aj negatív. Dobre je, že sme samostatní a môžeme sa uchádzať o fondy a rozvíjať obec v prioritách, ktoré sú bytostne spojené s našimi obyvateľmi. Avšak Ružomberok poskytuje alternatívu vo všetkom a v počte, ktorému sa nedá konkurovať. Sektor služieb výrazne zaostáva za potenciálom iných obcí, ktoré sú odtrhnuté od prirodzeného centra," povedal pre TASR starosta Likavky Marián Javorka.

Ako ďalej uviedol, trápi ho aj majetkovoprávny stav pozemkov. "Pokiaľ chce obec rozvíjať individuálnu bytovú výstavbu, infraštruktúru, alebo chce žiadať rôzne dotácie a granty, prvotnou podmienkou je vlastníctvo budovy alebo pozemku. Naša samospráva vlastní možno 220 parciel, avšak sú bezvýznamné. Nemáme ucelený priestor na vybudovanie zberného dvora, väčšieho ihriska pre deti, posilňovne v exteriéri alebo parku," vysvetlil problém. Vo veľkej miere sú podľa neho neusporiadané aj pozemky pod existujúcimi budovami, ktoré užíva obec, ako napríklad cintorín, amfiteáter či futbalové ihrisko, preto tam nie sú možné žiadne investície.

Výhodou je, že Likavka je vždy v centre diania, pretína ju dôležitá medzinárodná komunikácia. "Máme tu vybudovanú sieť ciest, inžinierske siete a v tomto smere sme predbehli dobu i množstvo obcí na Liptove či na Slovensku. Môžeme sa preto sústrediť na iné veci. Radi by sme vybudovali zberný dvor, keďže veľký dôraz kladieme na ekológiu. Veľmi dôležitým aspektom je infraštruktúra a komplexná rekonštrukcia budov základnej a materskej školy. Chceli by sme aj cyklotrasy a rekonštrukciu verejného osvetlenia," opísal ciele do budúcnosti.

Najväčšou investíciou posledných rokov bola rekonštrukcia zdravotného strediska, vyžiadala si viac ako milión eur. "Zrekonštruovali sme zdravotné stredisko, ktoré sa skladá z dvoch budov a celkovo piatich ambulancií. V súčasnosti spĺňa požiadavky vysokého štandardu. I keď Ružomberok s mnohými lekármi je veľmi blízko, stredisko je veľmi využívané. Starší občania by sa veľmi ťažko dopravovali za lekárom do mesta," skonštatoval Javorka.

Klienti v Centre sociálnych služieb sú počas roka mimoriadne aktívni

Klienti v Centre sociálnych služieb (CSS) Likava v dolnoliptovskej obci Likavka pri Ružomberku sú počas roka mimoriadne aktívni. Denne sa venujú športovým či kultúrnym činnostiam, vrcholom ich programu sú každý rok Fašiangová a Katarínska zábava či športový deň.

"Naši klienti veľmi radi hrávajú tenis, bocciu, sjoelen, ale aj kolky či spoločenské hry šach, dámu, karty. Niekoľkokrát v roku organizujeme rôzne športové súťaže. Ešte tento mesiac bude v našom zariadení štvrtý ročník súťaže v hre boccia, prídu aj iné zariadenia z kraja. Dokážu sa zapojiť aj ľudia s demenciou, pretože sme pre nich nakúpili špeciálne farebné loptičky. Okrem toho, že sa zabavia, musia aj premýšľať. Myslím si, že je to vhodná hra pre všetkých našich klientov," opísala pre TASR vedúca sociálneho úseku CSS Likava Jana Kuffová.

Mnoho voľnočasových aktivít v CSS je z kultúrnej oblasti. Otvorená je knižnica, v ktorej organizujú literárne štvrtky pri káve a čaji, raz v mesiaci pripravujú pre klientov aj akciu súťažného charakteru. "Mali sme už obrovské množstvo rôznych súťaží. Buď sú športové, alebo napríklad súťaže vo varení, v lúštení krížoviek, maľovaní na chodník, napodobňovaní zvieracích zvukov," vymenovala. Treťou veľkou oblasťou sú podľa nej výlety, poldňové alebo celodenné. "Pochodili sme už skoro celé Slovensko, atrakcie v okolí Ružomberka navštevujeme pravidelne," skonštatovala Kuffová.

Obľúbené sú podľa nej zábavy, na ktoré sa pripravujú klienti svojpomocne. "Na fašiangy si sami vytvoria rôzne masky, s ktorými je spojený aj program. Na Katarínu zase pripravujú kultúrny program, zahrajú divadlo, zaspievajú, zatancujú. Dokonca sme tu mali spevácky súbor Trvalky, kde sa na začiatku spojila skupina žien, ktoré veľmi dobre spievali aj tancovali, neskôr sa pridali aj muži," povedala s tým, že dôležité pre klientov je neupadať a rozvíjať svoj talent.

Voľnočasové aktivity v CSS Likava sprevádzajú terapeutické činnosti. Podľa Jany Mozníkovej, sociálnej pracovníčky na špecializovanom oddelení, sa zaoberajú najmä záľubami klientov. "Mávame prácu s hudbou, kde si zaspomínajú na staré časy, keď hrabali seno a podobne, obľúbená je terapeutická bábika, s ktorou pracujú najmä ľudia s demenciou. Predstavujú si, že je to ich dieťa a starajú sa oň. Tiež máme tvorivú činnosť, kde vyrábame rôzne výrobky podľa aktuálneho ročného obdobia," uviedla.

CSS Likava poskytuje služby v troch oblastiach, prevádzkujú Domov sociálnych služieb, Špecializované zariadenie a Zariadenie pre seniorov. Dovedna je tu umiestnených 251 klientov zo Žilinského kraja.

Viac ako 400-ročný likavský mlyn je jednou z dominánt obce

Jedna z najväčších dominánt dolnoliptovskej obce Likavka je mlyn, ktorý pôvodne slúžil likavskému panstvu. Prvá písomná zmienka o likavskom mlyne pochádza z roku 1573, presný dátum jeho založenia nie je známy.

"V jednej z obranných bášt na Likavskom hrade bola už za vlády Hunyadyho v roku 1435 pekáreň, kde sa piekol chlieb pre hradné panstvo a jeho hostí. Táto pekáreň slúžila, až kým hrad nezbúrali, potom sa pieklo práve v likavskom mlyne," prezradil starosta Likavky Marián Javorka. Podľa dobových materiálov mal mlynár na starosti práce okolo mlyna a okrem toho mal vykŕmiť jedného brava.

Likavčania museli do mlyna voziť slad a zomletý ho dopraviť do pivovaru, zomleté obilie niesli na likavský hrad. Z hradu zase prinášali do mlyna na mletie soľ, pomletú ju vozili späť na hrad. Približne v roku 1849 sa dostal mlyn do verejnej dražby, dôkazom je aj kúpnopredajná zmluva z roku 1873.

V súčasnosti je likavský mlyn obývaný, patrí súkromnému majiteľovi. Prehliadka historického interiéru a zariadenia nie je preto možná.