Plávajúci les je realitou Rotterdamu. Takto vyzerá park budúcnosti
S inovatívnymi riešeniami sa vo svete roztrhlo vrece a vedci či kreatívni ľudia neustále vymýšľajú projekty, ktoré prekračujú hranice ľudskej fantázie. Najnovším príkladom je Holandsko.
ROTTERDAM 4. mája - Predstavte si vodnú plochu, uprostred ktorej sa vynímajú, respektíve plávajú stromy. Doslova povedané – stromy na vode. Že je nemožné pestovať stromy na vode? Tak táto utópia je v 21. storočí už prekonaná a „plávajúci les“ sa stal realitou Holandska.
Umenie, aj ekologické povedomie
Neobvyklý projekt zasadenia stromov na vode schválilo mesto Rotterdam a podieľajú sa na ňom miestni kreatívci a umelci. Stromy vyrástli v prístavnej oblasti Rijnhaven. Celé to pritom dáva logiku, keďže mesto je pod hladinou mora a navyše ponúka odpoveď na otázku, čo ďalej do budúcnosti. Projekt dostal názov Bobbing Forest a treba povedať, že je nielen pozoruhodný, ale aj veľmi estetický. Prístavná oblasť totiž takto dostala úplne nový rozmer.
Kreatívny tím pracoval na prototype plávajúcich stromov až tri roky a princíp spočíva v tom, že stromy sú zasadené v morských bójach, ktoré sú recyklované, a pochádzajú zo Severného mora. V rámci projektu skrášlilo prístav až 20 stromov. Zároveň je to spôsob, ako priniesť viac zelene do iných častí mesta a môže to slúžiť aj ako model parkov budúcnosti.
Kreatívci dostali inšpiráciu, keď videli fotografiu miniatúrneho lesa plávajúceho v akváriu. Inštaláciu vytvoril umelec Jorge Bakker a dizajnér a inžinier Jeroen Everaert, podpísaný pod projektom, si okamžite povedal, že je to príliš krásne na to, aby to bolo také malé. „Musíme to urobiť väčšie. Musí existovať skutočný les hojdajúci sa tu, v prístave v Rotterdame,“ zahlásil. Na to všetko potreboval prístav, respektíve priestor, ktorý by bol ochotný pristúpiť na nezvyčajný projekt, ďalej bóje a, samozrejme, stromy i ústretovosť úradov. Našťastie, Holanďania, zdá sa, nie sú krátkozrakí a originálne projekty berú plným priehrštím.
Najlepšou voľbou sa ukázal byť holandský brest, ktorý je odolnejší ako prvý zamýšľaný druh stromu – javor poľný. Brest je totiž odolnejší, keď sa dostane do kontaktu so slanou vodou, na rozdiel od javora, ktorý dostal morskú chorobu. Regulovať vlhkosť a teplotu pomáhajú v tomto prípade ultraľahké lávové kamene v kombinácii so zeminou. Tím navyše navrhol nádrže s objemom 500 litrov, čo zasahuje do spodnej časti bóje a tá je teda naplnená čerstvou vodou. Bóje treba napĺňať štyrikrát do roka.
Everaert upozorňuje aj na hlbší problém. „Máme problém so zelenou prírodou a morom. Je to niečo, čo núti premýšľať – čo sa stane v blízkej budúcnosti, ak v Holandsku nič neurobíme? Žijeme chránení hrádzou, ale zabúdame na to, že žijeme pod morskou hladinou,“ upozornil s tým, že chce jednak podporiť záujem ľudí o umenie, ale upriamiť pozornosť aj na ekologický problém. Podľa neho je totiž problém rastúcej úrovni vody veľmi vážny.
