Slovenská národná knižnica má úctyhodné výročie
SNK je pamäťou Slovenska a Slovákov, je depozitom skvostov národnej kultúry a zároveň modernou inštitúciou, ktorá napomáha celoživotnému vzdelávaniu verejnosti.
Slovenská národná knižnica v Martine uchováva historické prvotlače stredoveku a periodiká modernej histórie. Všetky dokumenty a knižné tituly postupne digitalizujú najmodernejšou technológiou. V Martine 7. marca 2016. Foto: TASR - Jakub Kotian
Martin/Bratislava 1. mája (TASR) - Slovenskú národnú knižnicu (SNK) v Martine založili pred 75 rokmi 1. mája 1941.
K nositeľom myšlienky založenia národnej knižnice na Slovensku patrili už od roku 1820 Michal Rešetka a neskôr Martin Hamuljak. SNK je pamäťou Slovenska a Slovákov, je depozitom skvostov národnej kultúry a zároveň modernou inštitúciou, ktorá napomáha celoživotnému vzdelávaniu verejnosti.
Slovenská národná knižnica je založená na tradíciách spolkových, cirkevných, šľachtických a školských knižníc, ktoré sa stali jej súčasťou. Medzi nimi má osobitné miesto a význam prvá rozsiahla čisto slovenská knižnica, ktorú budoval od roku 1820 Michal Rešetka, ako aj zbierka, ktorú daroval Matici slovenskej Martin Hamuljak. Organizátor národného kultúrneho života si bol vedomý, že Slováci nemajú centrálnu kultúrnu inštitúciu muzeálneho či knižničného typu. Preto sa rozhodol venovať takmer 3000 zväzkov kníh, rukopisov, obrazov a rytín katolíckemu gymnáziu v Banskej Bystrici s podmienkou, že ak vznikne celonárodná ustanovizeň, jeho zbierka sa odovzdá do jej vlastníctva. Toto želanie zberateľa sa zrealizovalo v plnom rozsahu založením Matice slovenskej roku 1863. Sídelná budova SNK bola ako jedna z dominánt mesta Martin postavená v rokoch 1964 až 1975. Zákonom o knižniciach z roku 2000 sa definitívne zavŕšil dvestoročný proces formovania a realizácie myšlienky Slovenskej národnej knižnice, ktorá od 1. júla 2000 spravuje, ochraňuje a sprístupňuje okolo 5 miliónov dokumentov zahŕňajúcich knižničné jednotky, rukopisy, obrazové a biografické materiály, tisíce muzeálnych jednotiek i niekoľko unikátnych kúskov.
Medzi najvzácnejšie pergameny uchovávané v SNK patrí napríklad antifonár z druhej polovice 12. storočia, Hlaholské listy hlohovské z konca 13. storočia, Iluminovaný dvojlist zo 14. storočia alebo stredoveký latinský kódex z 15. storočia, nazývaný "hodinky" a obsahujúci 164 pergamenových listov umiestnených v luxusnej celokovovej väzbe s plastickou výzdobou. Obsahuje časť rímskeho breviára, cirkevný ročný kalendár a žalmy. V knižnici sa nachádza množstvo vzácnych dokumentov a originálov, zreštaurovaných pergamenov, listín, fragmentov kódexov, náboženských a biblických, ale aj svetských filozofických textov. Sú písané hlaholikou, latinsky, nemecky, ale aj slovensky, hebrejsky, maďarsky či česky. Pôvodne bola väčšina pergamenov súčasťou kláštorných knižníc a do zbierok archívu knižnice sa dostali v 50. rokoch minulého storočia v čase násilného zatvárania kláštorov na území Slovenska.
SNK vlastní najväčšiu kolekciu tlačív zo 16. storočia spomedzi knižníc nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe, s takmer 9000 knihami. Okrem toho má 623 inkunábul - prvotlačí pochádzajúcich ešte z konca 15. storočia. V archívoch knižnice je k dispozícii päť kusov českého prekladu Koránu (kniha islamu). Disponuje tiež ruským prekladom Koránu a 74-stranovým slovenským výkladovým slovníkom ku Koránu. Zaujímavým exemplárom je rusko-slovenský slovník, ktorý vlastnil Samuel Chalupka a mnoho ďalších knižných rarít, napríklad knižné miniatúry, z ktorý najmenšia je kniha s rozmermi necelých dvoch centimetrov. V máji 2008 si v SNK svetoznámy učiteľ jogy Paramhans Svámi Mahéšvaránanda prezrel originál listu Mahátmá Gándhího z roku 1910, v ktorom ďakuje osobnému lekárovi ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého, Dušanovi Makovickému za sprostredkovanie Tolstého názorov na pasívnu rezistenciu.
Slovenská národná knižnica ako vrcholná knižničná ustanovizeň Slovákov je dnes súčasťou siete národných knižníc Európy (CENL) i sveta (IFLA).
