V paviánovom tele sa prasacie srdce ujalo. Bude nasledovať človek?
Zdá sa, že vedci prišli v oblasti transplantácie orgánov na zásadný, hoci v podstate staronový objav, na ktorom ale treba výrazne popracovať. Motivácia je však dostatočne veľká a významnú úlohu v tomto celom zohral aj pokrok v oblasti génového inžinierstva.
Kľúčovým tvorom v oblasti výskumu sa stalo prasa. Vedci z amerického Národného ústavu pre výskum srdca, pľúc a krvného obehu v meste Bethesda v štáte Maryland totiž urobili pokus, v rámci ktorého dostal prasacie srdce pavián. Ako informovali české Lidové noviny, v tomto prípade mal pavián dve srdcia, pričom to, ktoré pochádzalo z geneticky modifikovaného prasaťa, tĺklo v jeho tele 945 dní. Bude tento objav zásadný aj pre ľudstvo?
Poľudštené prasa
Podľa kardiochirurga Muhammada Mohiuddina išlo v prípade paviána o rekordne dlhé prežívanie srdca v tele. Je preto veľmi vzrušujúce predstaviť si, že by sa takýmto spôsobom dala vyriešiť aj transplantácia orgánov pre ľudí, čím by sa dalo zachrániť omnoho viac životov. Problémom však mohol byť fakt, že prasacie bunky ľudský organizmus neznáša a imunitný systém na ne útočí brutálnym spôsobom. Pri kontakte s ľudskou krvou tak môže byť orgán z prasaťa zničený.
Pokrok v oblasti génového inžinierstva však spôsobil, že vedci prišli na to, ako by sa dal tento problém „prekabátiť“. Vedci sa totiž rozhodli ísť cestou vyraďovania génov u prasiat, ktoré dráždia ľudský imunitný systém a, naopak, dať im ľudské gény. Ukázalo sa však, že „poľudštenie“ prasaťa je dosť komplikovaná záležitosť, a tak sa zdalo, že z tohto sci-fi scenára možno nič nebude. Práve tu ale nastupuje na hlavnú scénu pokrok v génovom inžinierstve. Ako totiž ďalej informujú Lidové noviny, nové metódy cieleného zásahu DNA umožňujú rýchlo a lacno vytvárať prasatá s celým komplexom zmien dedičnej informácie, a to tak, že orgány týchto zvierat sú pre imunitný systém primátov akceptovateľnejšie. Dedičná informácia prasiat je totiž obohatená o tri gény človeka.
Vďaka imunosupresívam a protilátke, ktorá blokovala akciu časti bielych krviniek, sa podarilo predĺžiť životnosť prasacích orgánov v tele paviána na dvojnásobok. Ale aj tu sa vyskytol problém, a to ten, že pokiaľ je imunita oslabená imunosupresívami, organizmus sa tak nemusí dostatočne chrániť pred infekciami či nádormi. Práve preto sa musí veda zamerať ešte intenzívnejšie na genetickú modifikáciu a xenotransplantáciu.
