Dobré noviny
Kde sa v ľuďoch berie zlo? Aj u zvierat nájdeme psychopatov, tvrdia vedci
Dobré noviny
Dobré noviny

Kde sa v ľuďoch berie zlo? Aj u zvierat nájdeme psychopatov, tvrdia vedci

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. — Foto: Thinkstock

Ako sa vyvinulo zlo a prečo naďalej pretrváva?

Zlo, ako sa zdá, je všade okolo nás. Vždy, keď čítate noviny alebo sledujete televíziu, narazíte na zlé správanie spôsobujúce ujmu, napísal spravodajský server BBC News.

V súčasnosti má anglické slovo "evil" (zlý, diabolský) náboženské konotácie. Ale v pôvodnej staroangličtine to znamenalo jednoducho čokoľvek, čo bolo zlé, ohavné či kruté. Držme sa širšej, s náboženstvom nespojenej definície, a skúsme sa opýtať, prečo vlastne zlo vzniklo.

Vieme, že človek sa vyvinul z opíc, poťažmo z ešte jednoduchších živočíšnych organizmov. To znamená, že sme získali mnohé časti správania od zvieracích predkov. Zahŕňa to tiež zlé správanie? A ak áno, je to preto, že "byť zlý", je za určitých okolností výhodou? Alebo, inými slovami, môžeme vystopovať evolúciu zla?

Čo je vlastne zlo?

Existuje mnoho rôznych definícií "povahy zla", ale definujme ho na tento účel ako činy, ktoré spôsobujú zámerné utrpenie, zničenie alebo poškodenie subjektu B v prospech subjektu A. Na účely ďalšieho skúmania môžeme tieto zámerné akcie rozdeliť do štyroch základných kategórií označovaných ako Temná tetráda.

S týmito kategóriami prvýkrát prišla asi pred 15 rokmi skupina psychológov. Pôvodne však definovali len Temnú triádu pozostávajúcu z machiavelizmu (manipulatívne, zradná správne, hľadiace len na svoje záujmy), psychopatie (asociálne, neľútostné, bezcitné správanie) a narcizmu (pyšné správanie bez empatie). Neskôr ale pripojili ešte jednu kategóriu - sadizmus (radosť z krutosti).

Prečo toto správanie u ľudí existuje? A dá sa pozorovať u iných živočíchov? Skúsme sa zastaviť u troch zo štyroch uvedených kategórií.

Filozofia vedie k sebectvu

Machiavelizmus zahŕňa využitie inteligentnej stratégie a prefíkanosti k získaniu moci a výhody nad protivníkom. To je, pochopiteľne, bežná súčasť politického života, aj keď tí, ktorí tento druh politiky hrajú, nemusia byť iba zlí ľudia.

Dario Maestripieri z Chicagskej univerzity našiel zaujímav machiavelistické správanie u primátov druhu makak rézus, ktorých spoločenstvo študoval viac ako 20 rokov. Alfa samci sa uchyľovali k výhražému správaniu a násilným taktikám, aby ochránili svoj priestor na spanie, samičky a jedlo. Avšak každá z jednotlivých opíc sa zdala mať schopnosť machiavelistického správania, uviedol Maestripieri.

"Je to súčasťou toho, kým sú. Nie je to tak, že by tam boli machiavelistickí jedinci, ktorí by to robili stále, a iní, ktorí by to nerobili nikdy. Rovnaké je to u ľudí - máme to v povahe, čo neznamená, že to musíme robiť neustále," dodal.

Avšak aj jednoduchšie živočíchy sú schopné elementárnych foriem machiavelizmu. Motýľ bielopásovec druhu Limenitis archippus sa chráni tým, že napodobňuje iné druhy, ktoré sú pre vtáky jedovaté alebo nechutné. A ryba morský čert má na hlave dlhý, udici podobný výrastok so zakončením, ktoré vyzerá ako drobná rybka alebo červ. Tým zradne naláka menšie ryby, aby zaútočili na domnelú korisť a zožerie ich. Z toho sa dá odvodiť, že zámerné machiavelistické správanie či klamanie telom má veľmi hlboké korene a je užitočnou stratégiou prežitia.

Aj medzi zvieratami nájdeme psychopatov

Pokiaľ ide o psychopatiu, bude možno prekvapením, že niektoré zvieratá sa zdajú byť rýdzo nepríjemnými jedincami. Odborník na primáty Frans de Waal mal v zoologickej záhrade v holandskom Arnheme šimpanziu samičku, ktorá, ako hovorí, bola "pokrytecká, zlá, falošná a klamárska". Vedci ju podľa jeho slov jednomyseľne nenávideli a prirovnávali k čarodejnici.

Medzitým anglická biologička zaoberajúca sa výskumom primátov Jane Goodall študovala párik šimpanzov, matku s dcérou, ktoré si navzájom počas štyroch rokov systematicky zožrali osem mláďat. Boli ale tieto samičky psychopatky? Podľa psychológov Petra Buirskiho a Roberta Plutchika pokojne mohli byť. V roku 1991 títo vedci použili profilovacie osobnostné dotazníky na posúdenie jednej z opíc. Z neho vyplynulo, že môže vykazovať sociálne deviantné správanie.

Psychopatické tendencie vedci pozorovali aj u delfínov, ktorí, ako sa zdá, bezdôvodne napádajú sviňuchy - druh z radu veľrýb, ktorý sa delfínom značne podobá. Na úplné potvrdenie tejto myšlienky ale nie je dostatok informácií.

Čo je sadizmus?

Sadizmus je v Temnej tetráde popisovaný ako potešenie z krutosti. Sadizmus môže podľa odborníkov človeku pomôcť udržať si moc a dominanciu - a často sa zdá, že brutálni politici, ktorí získali moc, sú priebehom doby čím ďalej tým krutejší a sadisickejší. A možno pre nich ani nie je iné východisko, ak sa chcú pri moci udržať. Ako klasický príklad môže poslúžiť Vlad Napichovač, predobraz literárneho grófa Draculu.

Dá sa ale sadizmus ako druh správania nájsť aj u iných živočíchov ako u človeka? Vedci uvádzajú, že mnoho druhov správania zvierat môže pozorovateľovi pripadať ako sadistické. Napríklad keď delfíny plávajúce pod hladinou úmyselne šťuchajú do vtákov sediacich na hladine. Pre vtáky je to nepochybne otravné správanie, ale sadizmus so sebou nesie potešenie z utrpenia spôsobovaného druhým a podtón nemorálnosti. A my si nemôžeme byť istí, že delfíny tušia, že to vtákom prekáža. Pre delfíny to môže byť len druh hry, číra zábava, alebo napríklad tréning triafania na cieľ.

U mačiek a celej rady iných zvierat bolo pozorované, že korisť nezabijú, ale len sa s ňou hrajú - a tým ju mučia. Typicky sa to deje, keď učia mláďatá, ako majú loviť. A mláďa pokračuje v tejto "hre", kým nedospeje do fázy, kedy sa musí postarať samo o seba, a teda zabiť, aby prežilo.

Sú teda sadisti len jedinci, ktorí sa zasekli vo vývoji a pokračujú v "hre"? Ak by to tak bolo, zdalo by sa podivné, že tento druh správania v priebehu evolúcie nevyhynul. Vedci ale majú inú teóriu. Podľa nich kategórie správania spadajúce do tetrády sú paradoxne pre ľudské i zvieracie komunity prínosné, pretože ostatných jedincov povzbudzujú, aby zostávali v strehu a starostlivo premýšľali o tom, komu venujú dôveru.

Už ste čítali?