Štyridsiatnici by nemali pracovať viac ako 3 dni v týždni, tvrdia odborníci
Iveta Bátrnová
Iveta Bátrnová

Štyridsiatnici by nemali pracovať viac ako 3 dni v týždni, tvrdia odborníci

Zamestnanci, ktorí majú viac ako 40 rokov, by mali mať už od štvrtku víkend. Výskumníci im odporúčajú trojdňový pracovný týždeň. Ako si s tým poradiť, keď je realita iná?

Ilustračné foto — Foto: reprofoto/mashable

Zatiaľ čo práca podporuje aktivitu mozgových buniek človeka, príliš veľa práce už spôsobuje únavu a psychické vyčerpanie. Nie je jednoduché nájsť tú správnu hranicu medzi tým, čo človeku ešte prospieva, aby bol tak akurát správne vyťažený, a kedy už ide o prepracovanosť. Táto štúdia však skúmala, koľko práce by ideálne mali mať ľudia v strednom veku. Prišlo sa na prekvapivé zistenia.

Podľa štúdie, ktorá bola publikovaná na Melbournskom inštitúte, by ľudia starší ako 40 rokov mali mať iba 3-dňový pracovný týždeň. Viete si to predstaviť v praxi? Realita je niekde úplne inde, ale podľa výskumníkov by to bol ideálny čas strávený v zamestnaní, pri ktorom by bol človek v tomto veku stále vysoko produktívny a nemal by pocit vyhorenia.

Dĺžka pracovnej doby vplýva na mozog človeka

Hoci pravdepodobnosť, že by sa to stalo skutočnosťou, je extrémne nízka, výsledky, ktoré priniesol výskum, sú veľmi zaujímavé. Výskumníci z Japonska a Austrálie analyzovali vplyv pracovnej doby na naše rozumové a poznávacie schopnosti. Dobrovoľníci zapojení do výskumu, ktorí boli z rôznych oblastí podľa profesijného zamerania, dostali za úlohu rôzne cvičenia, ako hlasné čítanie, úlohy postupnosti radu čísel či spájanie písmen a čísel podľa špecifického zadania.

Výsledky priniesli zistenie, že ak ľudia pracovali okolo 25 hodín týždenne, malo to pozitívny vplyv na ich rozumové funkcie. Avšak pokiaľ nepracovali vôbec, alebo ak pracovali viac ako 25 hodín za týždeň, vplývalo to na ich mozog negatívne. Medzi mužmi a ženami sa pritom nezistili žiadne významné rozdiely

Ideálny pracovný týždeň

Keby sme sa teda riadili týmto výskumom, ideálny pracovný týždeň ľudí, ktorí by dosiahli vek 40 rokov, by trval iba tri dni. Výskumníci ďalej upozorňujú, že štandardný pracovný čas – približne 40 hodín týždenne – je menej škodlivý pre poznávacie funkcie mozgu, ako keď človek nepracuje. Najškodlivejšie je však to, ak ľudia v strednom veku pracujú počas týždňa viac ako 55 hodín. Samozrejme, nesúvisí s tým to, že ak po pracovnej dobe ešte doma pokosíte trávnik alebo navaríte večeru a umyjete riady, hoci aj to je práca. To už je však o niečom inom.

Trend súčasnosti je skôr opačný

V mnohých krajinách však sledujeme skôr opačný trend, kedy sa pracovná doba rozhodne neznižuje, ale dokonca odchod do dôchodku sa posúva čoraz ďalej a ďalej. "Práca môže byť dvojsečnou zbraňou, pretože môže podporovať aktivitu mozgu, ale rovnako môže príliš dlhá pracovná doba spôsobovať únavu a stres, čo v konečnom dôsledku môže potenciálne poškodiť kognitívne funkcie mozgu," tvrdia autori štúdie.

Ako si s tým poradiť, keď je realita niekde inde?

Podľa týchto zistení by človeku v strednom a vyššom veku najviac prospelo, keby pracoval iba na polovičný úväzok a pracovné tempo prispôsoboval postupne svojmu veku. S tým by však určite nesúhlasili zamestnávatelia a najmä naše peňaženky. Človek by mal síce oveľa viac voľného času, ale na výplate by videl veľký rozdiel. Reformy, ktorá by tak zvýšila hodinovú sadzbu mzdy, aby bol trojdňový pracovný týždeň postačujúci na uživenie rodiny, by sme sa asi tak skoro nedočkali.

Hoci sú výsledky výskumu zaujímavé, vyplýva z nich pre nás hlavne jedna podstatná vec. Mozog musíme udržiavať fit a starať sa oň, aby fungoval tak, ako má, a čím sme starší, tým viac by sme na to mali dbať. Samozrejme, netreba ho zanedbávať v akomkoľvek veku. Preto si treba nájsť popri práci čas aj na oddych a je veľmi dôležité vedieť sa odreagovať a zrelaxovať. Nedá sa nepretržite iba pracovať, pretože rovnako dôležitá je aj psychohygiena, ktorá nám pomáha vysporiadať sa s psychickou únavou a stresom. To sú opatrenia, ktoré náš mozog po práci potrebuje ako soľ. Niekto si najlepšie oddýchne prechádzkou v prírode alebo v meste, niekomu vyhovuje aktívny šport alebo čítanie kníh. Pozitívny vplyv má aj hudba, rozprávanie sa s priateľmi alebo venovanie sa svojim záľubám.

 

Už ste čítali?

Slovenka Erika: Rakovina mi viac dala, ako vzala. Musela som…

Mladej Slovenke diagnostikovali rakovinu, liečbu však vníma ako veľké…

Hrobár Ľubor: Vyťali stromy a z citorínov robia kolotočiarske…

Počas rokov práce zažil všeličo, od opitého farára, cez splašené…

Slovenku vyhlásili za jednu zo 100 najvplyvnejších žien vo Švajčiarsku.…

Preraziť v zahraničí nie je jednoduché. Rodáčke z Nitry sa to však…

Prvá Slovenka nominovaná na juniorskú Nobelovu cenu: Nikde v…

Mladá Slovenka získala nomináciu na prestížne ocenenie. Podarilo…