Nórsko vyčlení na cyklodopravu takmer miliardu. A ako je na tom Slovensko?
Radka Turoňová
Radka Turoňová

Nórsko vyčlení na cyklodopravu takmer miliardu. A ako je na tom Slovensko?

Aj napriek tomu, že náš svet je pretechnizovaný a plný všetkého moderného, nemali by sme zabúdať na životné prostredie. Čoraz viac ľudí má preto výfukov z áut, ale aj večných zápch plné zuby a radšej využívajú na presun bicykel. Veľmi štedré sa v tomto smer ukázalo byť Nórsko.

Ilustračné foto — Foto: pixabay

Škandiváska krajina sa stáva viac priateľskejšia a otvorenejšia voči cyklistom. Preto sa poriadne pľasla po vrecku a oznámila, že na podporu cyklistov vyčlení takmer jednu miliardu dolárov, čiže niečo cez 900 miliónov eur. Tieto peniaze majú ísť na dvojprúdové cesty, informuje portál City Lab. Snahou je znížiť emisie oxidu uhličitého na polovicu. V podstate tak pôjde o akési cyklistické diaľnice.

Cyklistické chodníky majú byť v okolí deviatich najväčších nórskych miest. Zaujímavé je ale to, že Nórsko nie je práve krajinou ideálnou na presuny na bicykli. Môže za to jeho poloha a klíma. Navyše bude diaľnica postavená v hornatej krajine, kde je väčšinou počas roka tma a zima.

Slovensko má čo dohánať

Doprava na bicykli si nachádza uplatnenie po celom svete. Mestská cyklistika má sociálne, hospodárske, ekologické či zdravotné výhody. V rámci rebríčka miest, ktoré sú najviac priateľské voči mestskej cyklistike, naďalej jednoznačne vládnu dánska a holandská metropola, Kodaň a Amsterdam. Dobre si vedú aj mestá ako Ultrecht, Štrasburg, Eindhoven, no napríklad veľké metropoly ako Barcelona či Berlín sú už mimo prvej desiatky. Cyklistickú kultúru si pestujú aj v USA či v Kanade, napríklad v Montreali.

A čo Slovensko? U nás natrafíte na cyklistov najmä v rámci športovania, v mestách stále nejde o rozšírený trend. V súvislosti s cyklistikou vzniklo niekoľko webov, ktoré mapujú dianie napríklad v hlavnom meste. No napríklad webova stránka Cyklokoalície sa téme mestskej cyklistiky venovala v rámci praktických článkov ešte niekoľko rokov dozadu.

„Prínosom cyklistickej dopravy je jej ekologická šetrnosť, malá priestorová náročnosť, zlepšenie podmienok pre život obyvateľov, ako aj zlepšenie stavu životného prostredia,“ píše na svojom webe bratislavský magistrát. Sám však priznáva, že v rámci cyklodopravy má Slovensko oproti iným európskym mestám výrazné nedostatky. V niektorých metropolách sa totiž dá objem cyklodopravy rátať na desiatky percent, no v Bratislave je to podľa magistrátu len jedno percento.

Uvidíme, ako si s tým poradí nová vláda, keď sa ju podarí úspešne zostaviť. Web cyklokoalície si ešte pred voľbami dal tú námahu, že zosumarizoval volebné programy jednotlivých strán a hnutí v oblasti cyklodopravy. „V štátnom rozpočte vyčleníme kapitolu určenú na rozvoj infraštruktúry pre cyklodopravu a vyčleníme prostriedky pre SR, jednotlivé VÚC a mestá s konkrétnou sumou na obyvateľa,“ sľubuje napríklad Sloboda a solidarita, ktorá má potenciál vytvoriť pravicovú vládu. Verme, že sa tak v blízkej budúcnosti aspoň trochu priblížime v tejto oblasti štandardom nielen európskych veľkomiest.

Diskusia

Už ste čítali?

Hudobníci začali hrať na mori. V takúto reakciu veľrýb ani sami…

Spojenie prírody a hudby dokáže byť magické, o čo sa postarali aj hudobníci…

Slovenskému páru prekážali odpadky na zemi. Vymyslel projekt,…

Každému súdnemu človeku na svete musia prekážať odpadky pohodené…

To, čo sa nepodarilo policajtom a úradom za celé roky, vyriešili…

Problém pri vchode do Hlavnej stanice v Bratislave sa podarilo vyriešiť pomocou…

Je šťastná, že žije! Fotka predčasne narodeného 5-dňového dieťaťa…

Dieťa na fotografii malo iba 5 dní, keď okolo seba svojím úsmevom začalo…