Bratislava možno bude mať Hyperloop. S Viedňou ju spojí za osem minút
Projekt by spojil nielen európske mestá, ale aj podnikateľov, akademickú obec a výskumné inštitúcie. Expanzia by tiež zvýšila dopyt po inováciách a vytváranie nových inovačných uzlov.
Hyperloop Foto: TASR/AP
Bratislava 10. marca (TASR) - To, že Slovensko patrí na mapu svetových inovátorov, potvrdzuje aj trojdňová tohtotýždňová návšteva generálneho riaditeľa spoločnosti Hyperloop Transportation Technologies v SR Dirka Ahlborna. Zavŕšila sa podpisom memoranda s cieľom preskúmania možností budúcej spolupráce na inovatívnom, ultra modernom systéme dopravy, zvanom Hyperloop. Uviedla to hovorkyňa Ministerstva hospodárstva (MH) SR Miriam Žiaková.
Víziou pre Hyperloop v Európe je podľa nej spojenie dvoch najbližších hlavných miest na svete - Bratislavy a Viedne a následné prepojenie celej Európy. Rozšírenie projektu v celej Európe by výrazne znížilo vzdialenosť medzi jednotlivými mestami na niekoľko minút. Dopravný systém tohto druhu by preddefinoval koncept dochádzania a zintenzívnil cezhraničnú spoluprácu v Európe s dôležitými sociálno-ekonomickými dôsledkami.
Projekt Hyperloop by spojil nielen európske mestá, ale aj podnikateľov, akademickú obec a výskumné inštitúcie. Expanzia tohto projektu by tiež zvýšila dopyt po inováciách a vytváranie nových inovačných uzlov na Slovensku a v celej Európe.
Pripomenula, že Ahlborn navštívil Slovensko v dňoch 7. až 9. marca na pozvanie ministra hospodárstva Vazila Hudáka. Počas trojdňového programu nahliadol Ahlborn aj do kľúčových zložiek slovenského inovačného ekosystému. Predstavil projekt Hyperloop zástupcom vlády, výskumným agentúram, vedúcim pracovníkom a študentom techniky a dizajnu, ako aj podnikateľom a investorom. Na stretnutí s inovátormi a lídrami slovenského priemyslu a nadnárodnými spoločnosťami so sídlom na Slovensku prerokoval možnosti potenciálnej spolupráce.
Hyperloop je podľa Žiakovej pôvodná myšlienka Elona Muska. Ide o projekt, ktorý predstavuje tranzitné kapsule poháňané slnečnou energiou, ktoré sa pohybujú v nízkotlakových trubiciach takmer nadzvukovou rýchlosťou. Slnečná energia sa generuje zo slnečných panelov umiestených na povrchu rúr, a tak by sa koncept mohol použiť aj ako generátor čistej energie, pretože Hyperloop spotrebuje na svoju prevádzku iba 10 % energie. Zvyšná energia by sa tak mohla distribuovať okolitým odberateľom. V súčasnosti existujú na svete iba dve spoločnosti, ktoré koncept Hyperloop realizujú, a to Hyperloop Technologies a Hyperloop Transportation Technologies. Obe budujú testovaciu dráhu v Kalifornii.
