Dobré noviny
V novom Svetovom atlase vína je spomínané aj Slovensko
TASR
TASR

V novom Svetovom atlase vína je spomínané aj Slovensko

Česko a Slovensko sú prezentované na jednej strane a autori konštatujú, že výroba vína zaznamenáva pokrok a rastie záujem o nové slovenské šľachtené krížence.

Ilustračné foto Foto: TASR/Roman Hanc
 

Bratislava 31. januára (TASR) – Publikáciu Svetový atlas vína od jej prvého vydania v roku 1971 považujú odborníci za základnú a smerodajnú klasickú literatúru s touto tematikou. Nové vydanie, ktoré vlani vyšlo vo vydavateľstve Slovart, je v poradí siedme a aktualizované o najnovšie poznatky.

Autormi sú opäť anglická dvojica svetovo uznávaných vinárskych publicistov Hugh Johnson a Jancis Robinsonová. V úvode zdôvodňujú, že od predchádzajúceho vydania v roku 2007 sa veľa zmenilo v klíme, výrobných metódach, módnych trendoch aj v lokalitách pestovania vínnej revy. Následkom klimatických zmien narastá vo vinárskom svete význam oblastí s chladnejším podnebím. Trendom je aj posun od medzinárodne známych odrôd k miestnym v rôznych regiónoch. Vraj na svete okrem vína neexistuje iný poľnohospodársky či priemyselný produkt, ktorého hodnota je tak priamo a presne spätá s miestom, kde rastie, alebo sa vyrába.

Na príprave tohto atlasu sa dva roky podieľal široký okruh odborných spolupracovníkov na celom svete. Aj ich zásluhou je z celkového počtu 215 máp vinárskych oblastí niekoľko desiatok nových, iné sú čiastočne alebo kompletne aktualizované. Prvýkrát sú podrobne zmapované dynamicky sa rozvíjajúce vinárske oblasti, ako sú Chorvátsko, Kachetia v Gruzínsku, Cantenbury na Novom Zélande, Swartland v Juhoafrickej republike, severná Virgínia v USA a Ning-sia v Číne. V ostatných rokoch sa okrem Číny začali výrobe vína venovať India, Thajsko a ďalšie ázijské krajiny, čo je podľa autorov obrovským prekvapením.

Okrem histórie vína, zakladania vinohradov, pestovania a spracovania hrozna sa čitateľ dozvie, že existuje 1368 odrôd, ktoré sa v súčasnosti používajú pre komerčnú výrobu vína. Ďalej o modernej výstavbe vinárstiev, skladovaní vína i jeho podávaní a ochutnávaní.

Tabuľky podľa rozlohy vinohradov prezrádzajú, že v roku 2010 suverénnymi veľmocami boli Španielsko, Francúzsko a Taliansko, SR spolu s ČR zaradili na 32. miesto s 37.000 hektármi vinohradov. V produkcii vína je poradie najväčších výrobcov nasledovné: Francúzsko, Taliansko, Španielsko, USA, Argentina, Čína, Austrália, JAR, Čile a Rusko.

V knihe je najviac, až 100 strán venovaných francúzskym vinárskym oblastiam. Aj preto, že podľa nich šampanské a burgundské sa stali symbolmi špičkových vín a v tejto krajine vraj vyrábajú najviac kvalitných vín vďaka geografickým podmienkam. Prečo a v ktorých krajinách rôznych kontinentov sa vyrábajú tiež pozoruhodné vína, to prezrádzajú ďalšie kapitoly.

Česko a Slovensko sú prezentované na jednej strane a autori konštatujú, že výroba vína zaznamenáva pokrok a rastie záujem o nové slovenské šľachtené krížence. Sú uvedené aj štyri slovenské podniky. Pod názvom Tokaj je v rámci Maďarska na dvoch stranách spomínaná história a súčasnosť tohto vína ako 400-ročnej legendy. Okrem toho, že v roku 2002 bol kraj Tokaj zaradený do Zoznamu prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Už ste čítali?