Meniny má
UrbanPošlite kvety
Streda
25
Máj

Kráľova Lehota je rodiskom významných osobností

V dedinke na úpätí Nízkych Tatier sa narodila aj Krista Bendová.

TASR

TASR
30.01.2016 o 14:51

Rieka Váh v dedine Kráľova Lehota. Foto: TASR/Andrej Galica
 

Kráľova Lehota 30. januára (TASR) - Dedinka Kráľova Lehota, ktorá leží približne 17 kilometrov od okresného mesta Liptovský Mikuláš na úpätí Nízkych Tatier a pri sútoku Bieleho a Čierneho Váhu, má dnes približne 600 obyvateľov. I keď sa obec snaží napredovať, nezabúda na svoju históriu a rodákov.

"Medzi našich významných rodákov radíme spisovateľku detskej literatúry Kristu Bendovú a jej brata, akademika, Oldricha Bendu. Okrem nich sú to napríklad básnik Jozef Pravoslav Bella, sochár Alojz Štróbl, maliar Július Štetka a dvaja herci Ondrej Jariabek a Zora Kolinská," vymenoval starosta obce Vladimír Kapríni a dodal, že ide o významné osobnosti, ktoré preslávili Kráľovu Lehotu aj za hranicami regiónu, dokonca štátu.

Krista Bendová sa narodila v Kráľovej Lehote 27. januára 1923 ako dcéra prednostu miestnej železnice. Z Liptova sa s rodinou odsťahovali, keď mala sedem rokov, no zážitky zo svojho rodiska si so sebou niesla celý život. "Keď sa ma hocikto spýtal na detstvo, ešte nikdy som si nespomenula na iné, len na to najkrajšie liptovské," pripomína vzťah Kristy Bendovej nápis na pamätnej tabuli na budove jej rodného domu - železničnej stanice. Uplynulý rok ho zrekonštruovala obec v spolupráci s Maticou Slovenskou. "Dom sme museli kompletne celý zrekonštruovať. I keď sme nezohnali žiadny pôvodný nábytok, snažili sme sa zariadiť ho vecami z tej doby. Poradilo sa zachovať pôvodnú pec, dvere a niektoré podlahy," vysvetlila referentka obecného úradu Erika Šteučeková.

 

Známa slovenská spisovateľka ako 6-ročná hrala aj v divadelnom predstavení. "Krista vyšla na javisko a zabudla celý text, všetko čo mala hovoriť. Jej otec sedel v prvom rade a pozorne ju sledoval. Ona pohotovo zareagovala, otočila sa na neho a opýtala sa 'Ocko, čo to mám hovoriť?', čím rozosmiala celé publikum," hovorí kronikár obce František Bizub.

"V tieni Kristy Bendovej žil jej brat Oldrich, i keď bol takisto veľmi múdry. Keby sme sa nezačali zaujímať o Kristínu, nezistili by sme, že bol veľmi významným akademikom," dodala Šteučeková. Oldrich Benda sa narodil v Kráľovej Lehote 18. novembra 1924. Stal sa laureátom Štátnej ceny Klementa Gottwalda za vedu, držiteľom Zlatej Stodolovej medaily Slovenskej akadémie vied (SAV), Striebornej medaily za zásluhy o vedu a ľudstvo Československej akadémie vied, Zlatej medaily SAV za spojenie vedy s praxou, Zlatej medaily Slovenskej vysokej školy technickej. Zo zahraničných vyznamenaní dostal Čestný doktorát Moskovského energetického inštitútu, Medailu profesora Požaryskiego Towarišštva elektrikov Poľskich, Medailu rektora TU Ilmenau, Zlatú Křižikovu medailu rektora ČVUT a Medailu rektora University of Kanazawa.

Lesná železnica bola kedysi jediným spojivom okolitých obcí

Považská lesná železnica, ktorá tento rok oslávi 100. výročie od spustenia prevádzky, bola v 20. storočí významným lesníckym dopravným prostriedkom na hornom Liptove a výrazným spôsobom zviditeľnila obec Kráľova Lehota. Železnica okrem svojho nenahraditeľného hospodárskeho a technického významu do veľkej miery ovplyvnila aj život bežných obyvateľov okolitých obcí a osád.

Železnica vtedy, ako najmodernejší a najvýkonnejší dopravný prostriedok na dopravu dreva z dolín, mala 107 kilometrov a hlavná trať viedla z Liptovského Hrádku, cez Liptovskú Tepličku do Staníkova. Doliny v údolí Čierneho Váhu spájala s okolitým svetom, ako jediný dopravný prostriedok takmer pol storočia. "Do roku 1965 bola železnica jediným spojivom medzi Liptovským Hrádkom a Liptovskou Tepličkou. Nevyužívali ju len na prevoz dreva, ale aj cestujúcich," vysvetlil kronikár Kráľovej Lehoty František Bizub.

V roku 1922 tvorili vlakový personál železnice dvaja rušňovodiči, dvaja kuriči, jeden vlakvedúci a traja brzdári. V roku 1959 tu pracovalo až 112 ľudí, neskôr ich počet klesol. "Vlaky vtedy mohli ísť maximálnou povolenou rýchlosťou 30 kilometrov za hodinu, keď bola trať kľukatá alebo sa vyskytli problémy, išlo sa aj oveľa pomalšie," povedal.

Na Čiernom Váhu, historickom území Kráľovej Lehoty, sa dodnes zachovala zastávka železnice. "Hneď vedľa tejto zastávky stála krčma. Vtedy bol taký voľný spôsob života. Kým chlapi nedopili, vlak čakal na nich a neodišiel," vysvetlil. Ako dodal, ešte ako študent sa zúčastnil na školskom výlete, ktorý absolvovali práve vlakom. "Keď sme potrebovali, aby vlak zastavil aj tam, kde nemal zastávku, urobil to bez problémov, bolo to iné ako teraz. Keď boli na Čiernom Váhu zábavy, vlak odišiel s cestujúcimi aj v noci, i keď vtedy vôbec nemal ísť," pokračoval.

Narastajúcemu automobilizmu nemohla lesná železnica konkurovať a tak sa od roku 1960 sa pravidelne rušili odbočky pre nerentabilnosť. Celú železnicu zrušili 31. decembra 1972. Trať bola rozobratá a prevezená do Pribyliny a Čierneho Balogu.

Obci sa vlani podarilo zrealizovať niekoľko investičných akcií

Hornoliptovská obec Kráľova Lehota hodnotí rok 2015 z hľadiska investičných akcií ako úspešný. Podarilo sa im zrekonštruovať miestnu komunikáciu, rodný dom Kristy Bendovej a splaškovú kanalizáciu. TASR informoval starosta obce Vladimír Kapríni.

"Minulý rok sme dobudovali v celej obci splaškovú kanalizáciu. Urobili sme poslednú vetvu v dĺžke približne 550 metrov," uviedol s tým, že investícia si vyžiadala 64.000 eur z obecného rozpočtu a preklenovacieho úveru. Okrem toho zrekonštruovali miestnu komunikáciu v starej časti obce. "Položili sme tu nový živičný kryt v rozpočtovom náklade 25.000 eur. Financie sme získali aj z mimoriadneho fondu štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, odštepného závodu Banská Bystrica," povedal Kapríni.

Takmer celý rok trvala rekonštrukcia rodného domu spisovateľky Kristy Bendovej. "Museli sme urobiť komplexné stavebné úpravy, pomohli nám aj železničiari, aj Matica Slovenská a rôzni ďalší sponzori," vymenoval starosta. "Nepodarilo sa nám získať žiadny pôvodný nábytok, ale dom sme sa snažili zariadiť vecami z tej doby. Umiestnený nábytok nie je presne z rokov, keď tu žila Krista, ale približne to sedí. Poradilo sa zachovať pôvodnú pec, dvere a niektoré podlahy," vysvetlila referentka obecného úradu Erika Šteučeková. V dome vymenili všetky okná, obklady, dlažby i sanitárne vybavenie.

Vybrali sme pre vás

Vynovili sme diskusie

Zistite, čo je nové!

Diskusia