Dobré noviny
Francúzsky exprezident F. Mitterrand v ČSSR raňajkoval s disidentami
TASR
TASR

Francúzsky exprezident F. Mitterrand v ČSSR raňajkoval s disidentami

Francois Mitterand zomrel v Paríži 8. januára 1996 vo veku 79 rokov.

V roku 1916 sa narodil Francois Mitterrand, bývalý francúzsky prezident. Bol prvým socialistom na čele krajiny. Foto: TASR/AP
 

Paríž/Bratislava 8. januára (TASR) – Francúzsky exprezident Francois Mitterrand, ktorý v tejto funkcii pôsobil dve volebné obdobia (1981-1995), sa zasadzoval za spoločnú Európu a silné Francúzsko. Od jeho úmrtia uplynie v piatok 8. januára 20 rokov.

Uchoval Francúzsku štatút veľmoci a za spoločnú Európu sa zasadzoval aj s vtedajším kancelárom Spolkovej republiky Nemecko (SRN) Helmutom Kohlom. S Jacquesom Delorsom, francúzskym politikom a ekonómom a bývalým predsedom Európskej komisie (1985-1994) presadzovali spoločnú európsku menu, pretože ju vnímali ako zavŕšenie jednotného trhu. Mitterrand bol aj jedným z hlavných iniciátorov tzv. Maastrichtskej zmluvy, podpísanej v roku 1992. Za tieto aktivity patrí Mitterrand medzi laureátov prestížnej Medzinárodnej ceny Karola Veľkého, ktorá nesie názov franského cisára a patrí medzi najvýznamnejšie ceny na starom kontinente. Spolu s Helmutom Kohlom ju dostali v roku 1988.

Francois Mitterrand sa narodil 26. októbra 1916 v Jarnacu v západnom francúzskom departemente Charente. Študoval právo, sociológiu a filozofiu na parížskej univerzite a po skončení štúdií pracoval ako novinár, neskôr ako advokát. V roku 1940 sa zúčastnil na bojoch proti nacistom, bol ranený, zajali ho a väznili v zajateckom tábore v Nemecku. V roku 1942 sa mu podarilo utiecť a po krátkom pôsobení v službách francúzskej vichistickej vlády kolaborujúcej s okupujúcimi nemeckými nacistami sa v južnom Francúzsku zapojil do odboja.

V roku 1945 bol Mitterrand jedným zo zakladajúcich členov Demokratického a socialistického zväzu odporu, v rokoch 1951-1952 bol jeho predsedom. V roku 1946 sa stal za toto zoskupenie poslancom dolnej komory francúzskeho parlamentu a až do roku 1957 bol členom viacerých francúzskych vlád, kde zastával množstvo funkcií. V období rokov 1959-1962 bol senátorom a v rokoch 1962-1981 poslancom Národného zhromaždenia (NZ) vo Francúzsku.

V 60. rokoch a na začiatku 70. rokov 20. storočia sa mu podarilo zjednotiť do tej doby roztrieštenú francúzsku ľavicu. V júni 1971 sa na zlučovacom zjazde Socialistickej strany (Parti socialiste - PS) stal jej prvým tajomníkom a túto funkciu vykonával až do roku 1981. V rokoch 1972-1981 bol podpredsedom Socialistickej internacionály.

Prezidentských volieb sa Mitterrand prvý raz zúčastnil v roku 1965, potom v roku 1974, v oboch bol však neúspešný. Do úradu sa dostal až na tretí pokus ako prvý socialista. V prezidentských voľbách v máji 1981 zvíťazil nad Giscardom d' Estaingom. Francois Mitterrand zostal v Elyzejskom paláci celých štrnásť rokov. V máji 1986 totiž úspech zopakoval, keď v druhom kole porazil kandidáta pravice Jacquesa Chiraca a zotrval pri moci až do roku 1995.

Politickým domovom mu bola Socialistická strana, pričom ako hlava štátu musel spolupracovať aj s dvoma občiansko-konzervatívnymi vládami (1986-1988 a 1993-1995).

V čase Mitterrandovho pôsobenia v úrade francúzskeho prezidenta sa realizovala decentralizácia štátu a jeho riadenia, veľký dôraz sa kládol na sociálne zabezpečenie občanov a hlavne Mitterrand zrušil trest smrti. Naopak, rástlo daňové zaťaženie obyvateľov, čím postupne klesala dôvera Francúzov v ľavicovú vládu. Od polovice 80. rokov 20. storočia Mitteranda ako prezidenta obmedzoval konzervatívny parlament a pravicové vlády.

V roku 1995 Francois Mitterand už na post francúzskej hlavy štátu nekandidoval a prezidentom sa po ňom stal Jaques Chirac.

Francois Mitterand zomrel v Paríži 8. januára 1996 vo veku 79 rokov.

Vo funkcii francúzskej hlavy štátu Francois Mitterand navštívil bývalú Československú socialistickú republiku (ČSSR) v decembri 1988. Počas oficiálnej návštevy prijal na francúzskom zastupiteľskom úrade v českej Prahe na raňajkách československých disidentov, signatárov Charty 77, medzi ktorými bol aj budúci československý prezident Václav Havel. Alexandrovi Dubčekovi, exponentovi Pražskej jari (1968), komunistický režim znemožnil účasť - zakázal mu opustiť Bratislavu.

Už ste čítali?