Slovák objavil v Ekvádore chodiace stromy. Objavom šokoval celý svet
Zvláštne druhy paliem sa pohybujú rýchlosťou asi 2 až 3 centimetre za deň. Za všetko pritom môže ich koreňový systém.
Ani v 21. storočí príroda neprestáva prekvapovať ľudstvo a z času na čas odhalí ďalšie zo svojich tajomstiev. Za popísaním jedného z týchto tajomstiev stojí Slovák Peter Vršanský. V hlbokých lesoch Evkádoru sa mu totiž podarilo objaviť pohybujúce sa stromy. Objav prakticky okamžite otriasol celým svetom a dnes o ňom píšu všetky svetové médiá.
Mgr. Peter Vršanský, PhD. je zamestnancom Slovenskej akadémie vied a jeho oblasťou záujmu je najmä evolúcia a ochrana živočíchov a ekosystémov. Na svojom konte má niekoľko cenných objavov a významných vedeckých prác.
Cesta za jeho posleným objavom nebola jednoduchá. Z hlavného mesta Ekvádoru cestoval asi 100 kilometrov na juhovýchod. Tri hodiny autom až k okraju pralesa a odtiaľ dlhá a náročná cesta loďou, na somárovi alebo pešo, až do samého srdca prírodnej rezervácie Sumaco. A tu ho čakali stromy, ktoré sa samostatne pohybujú.
Foto: Peter VršanskýNa ceste za lepším životom
Zvláštne druhy paliem sa pohybujú rýchlosťou asi 2 až 3 centimetre za deň. Za všetko pritom môže ich koreňový systém. Rast nových koreňov smerom do priestoru ich každodenne posúva o malý kúsok ďalej, za rok to však môže byť až okolo 20 metrov. Týmto tempom by vám tento strom za rok či dva "utiekol" zo záhrady.
Podobne ako u ľudí je dôvodom presunu stromov migrácia za lepšími životnými podmienkami. Strom sa presúva za väčším množstvom svetla, alebo za lepšou pôdou.
Foto: reprofoto HFmagazineTeritórium si chránia aj výkalmi
Peter Vršanský prežil spolu so svojimi spoločníkmi v pralese niekoľko mesiacov. Počas nich však nesledoval len pohybujúce sa stromy. Podarilo sa im objaviť aj neznáme 30 metrové vodopády či dva úplne nové druhy stavovcov (žaba a jašterica). Nie každý deň však bol príjemou prechádzkou. Skupina zažila aj napadnutie skupinou opíc, ktorá po nich pohadzovala všetko, čo sa im dostalo pod ruky, medzi inými aj niekoľkometrové konáre či dokonca vlastné výkaly.
Momentálne sú územia ekvádorských dažďových lesov na predaj kvôli štátnej poľnohospodárskej reforme. Ochrancovia prírody to využívajú a kupujú pozemky, aby mohli lepšie chrániť miestne bohaté živočíšne a rastlinné spoločenstvá. Cena jedného hektára pôdy sa pohybuje okolo 500 amerických dolárov. Spoločník Petra Vršanského, miestny ochranca prírody a sprievodca Thierry Garcia, si nakúpil už 300 hektárov lesa. Momentálne je tak pod jeho ochranou jeden jaguár, asi 10 000 druhov článkonožcov a množstvo významných rastlín. Okrem iného sa na jeho pozemku nachádza aj jeden prekrásny vodopád.
