Dobré noviny
Jadrový fyzik: Viem si predstaviť, že by mohol existovať antisvet
TASR
TASR

Jadrový fyzik: Viem si predstaviť, že by mohol existovať antisvet

Upozornil však, že takéto svety a ani jeho časti by nemohli existovať spoločne.

Na archívnej snímke pohľad na veľký hadrónový urýchľovač v tuneli v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) v Ženeve. Foto: TASR/AP Photo
 

Bratislava 28. novembra (TASR) – Ukazuje sa, že by mohol existovať zrkadlový obraz nášho sveta, v ktorom by bolo všetko na pohľad rovnaké, len s tým rozdielom, že miesto hmoty by ho tvorila antihmota. Hypotézu pre TASR vyslovil popredný slovenský jadrový fyzik profesor Branislav Sitár, ktorý už 25 rokov pracuje v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN).

Sitár pripomenul, že prestížne laboratórium vo švajčiarskej Ženeve sa okrem štúdia hmoty venuje aj výskumu antihmoty, okrem iného aj možnosti, či by mohla antihmota existovať samostatne. "Už teraz vieme, že antihmota je presný, zrkadlový obraz hmoty," prezradil vedec.

Poukázal pritom na to, že v CERN-e sa napríklad vyrába antivodík, atóm vodíka zložený z anti-protónu a pozitrónu (anti-elektrónu). "Na základe výskumu možno povedať, že antivodík je rovnaký ako vodík, len s opačnými znamienkami," uviedol. Priblížil aj doterajšie výsledky vedeckého experimentu ALICE, na ktorom má práve Slovensko v CERN-e veľmi silné zastúpenie a participujú na ňom tímy z Bratislavy a Košíc. "Tam sa zasa objavujú antijadrá, napríklad antihélium. A vidíme, že je to presný zrkadlový obraz hélia," objasnil Sitár.

Vedci si na základe súčasných poznatkov preto podľa Sitára vedia predstaviť iný priestor, resp. iný vesmír, kde by existovala iba antihmota. "Ukazuje sa, že je možný akýsi antisvet, kde by "antistôl" vyzeral presne ako náš stôl. A v ktorom by existovali antiľudia, ktorí by vyzerali tak ako my," povedal Sitár.

Upozornil však na to, že takéto svety a ani jeho časti by nemohli existovať spoločne. "Ak sa stretnú hmota a antihmota, anihilujú," vysvetlil. "Takže ani ľudia a antiľudia by sa stretnúť nemohli. Lebo by zo stretnutia ostal len veľký záblesk," dodal.

O skúmaní hmoty a antihmoty v CERN-e, možnostiach využitia súčasných poznatkov časticovej fyziky i slovenskom potenciáli v prestížnej organizácii pre jadrový výskum prezradí profesor Branislav Sitár viac v rozhovore, ktorý v agentúrnom servise TASR vyjde v nedeľu (29.11.) v rámci multimediálneho seriálu Osobnosti: tváre, myšlienky.

Už ste čítali?