Dievča z Budmeríc naozaj existuje. Pochádza však z Michaloviec

Na snímke budova obecného úradu v Budmericiach Foto: TASR/Michal Svítok

Budmerice 24. októbra (TASR) – Budmerice okrem kaštieľa preslávil aj známy hit Karola Duchoňa Dievča z Budmeríc. Paradoxne však pochádza z Michaloviec. Je ňou niekdajšia televízna moderátorka Zuzana Neubauerová. V čase, keď vznikol text piesne, žila v Budmericiach, ktoré si Duchoň obľúbil, rád tam chodieval a Zuzana sa mu veľmi páčila.

Obec sa však v minulosti volala inak. Prvé zmienky o nej sú z roku 1296. Podľa prvého starostu sa nazývala Budimír, neskôr Kerestúr. Súčasný názov dostala v roku 1948.

Panstvo z Červeného kameňa tam vybudovalo veľké rybníky s chovom rýb. V súčasnosti slúži na tento účel už iba jeden, ktorý je v súkromných rukách. Nad ním sa v 80. rokoch minulého storočia vybudovala priehrada, z ktorej sa zavlažovali okolité polia. Obyvatelia sa zaoberali tiež mlynárstvom a hrnčiarstvom. Hrnčiari mali vlastný cech. Mlynov tam bolo najviac z celej Bratislavskej župy.

Rodina Pálffyovcov tam vlastnila tehelňu. "Aj v súčasnosti stále nachádzame v obci tehly s ich iniciálkami. Sú ďaleko kvalitnejšie ako tie novodobé. Zo starých domov, ktoré sa rozobrali, ich obyvatelia použili na nové klenbové pivnice alebo murované ploty," priblížil starosta Budmeríc Jozef Savkuliak.

Kaštieľ v rokoch 1888 až 1889 postavil gróf Ján Pálffy. Okrem toho je v katastri obce archeologické nálezisko zo staršej doby bronzovej. Zaujímavým je i kostol zasvätený Povýšeniu sv. Kríža, ktorý niekoľkokrát vyhorel, bol zrekonštruovaný a rozšírený. V roku 1774 takmer ľahol popolom, podobne ako fara a väčšina obce. Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie postavil v roku 1768 Rudolf Pálffy s manželkou Eleonorou. Nachádza sa na cintoríne a v súčasnosti sa využíva na slúženie pohrebných sv. omší.

Krvavú bitku medzi povstaleckým vojskom Františka II. Rákociho a vojskom cisárskeho generála Ľudovíta Hebervilla v roku 1705 pripomína obnovený pamätník. Ten pôvodný roky chátral v burine pri ceste Budmerice-Jablonec. Obe obce boli počas spomínanej bitky, v ktorej Rákociho jednotky utrpeli porážku, vypálené.

V minulosti domy a pivnice spájali podzemné chodby aj s tzv. zbožnými jamami, v ktorých sa uskladňovalo obilie. Z väčšej časti sú však zasypané. Podľa starostu sa tak stalo počas budovania vodného diela v Gabčíkove. Cez Budmerice totiž viedla hlavná trasa, po ktorej sa vozil kameň na priehradu, takže cesty sa museli pre ťažké mechanizmy spevniť.

Starosta by rád sprístupnil kryptu pri kostole, do ktorej sa v dávnejších časoch pochovávalo. V obci žijú pamätníci, ktorí sa do nej ešte pred jej zapečatením, dostali. "Chceli by sme ju otvoriť, ale na to treba urobiť archeologický prieskum. Najskôr plánujeme urobiť prieskum pomocou kamier cez vetracie šachty, ktoré sú na povrchu," konštatoval Savkuliak.

S podporou obecného zastupiteľstva vznikne v staršom dome, ktorý obec kúpila, exteriérové múzeum zamerané na pestovanie viniča a spracovávanie hrozna. Časť priestorov bude patriť hrnčiarom. "Máme starú hrnčiarsku pec, džbániky datované z roku 1602, staré črepy, ale aj veci, ktoré prezentujú mlynárstvo, ktoré sa nám podarilo vyzbierať od ľudí," uviedol. V jednej miestnosti bude fungovať turisticko-informačná kancelária, kde budú predávať svoje výrobky miestni rezbári, košikári či hrnčiari. Ďalšia časť domu sa prerobí na denný stacionár pre starších ľudí.

"Chceli by sme tiež väčším množstvom zelene oživiť námestie a zrekonštruovať priestory pred zdravotným strediskom," vymenoval ďalej starosta. S ministerstvom kultúry zase rokuje o odkúpení časti pozemku v parku pri kaštieli. Vybudovalo by sa tam ekocentrum, kde deti budú učiť, ako sa správať k prírode.

Najväčším problémom obce je nedobudovaná kanalizácia. "Zháňame zdroje a majetkovo usporiadame pozemky," poznamenal Savkuliak. Začiatkom 90. rokov obec začala budovať z vlastných financií kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd. Projekt sa však neskôr zastavil. "Máme odkanalizovanú iba základnú školu, bytové domy, centrum sociálnych služieb, zdravotné stredisko a zopár rodinných domov po trase. Je to asi päť percent z celkovej obce. Čistiareň vie pojať zhruba polovičku obce, ale po dobudovaní kanalizácie by sa musela kapacitne rozšíriť," konštatoval.