V bratislavskej ZOO sa narodili dve pandy
Návštevníci ich už môžu zbadať.
Ilustračné foto, mláďa pandy veľkej Foto: TASR/AP
Bratislava 9. októbra (TASR) - Rodinka pánd červených z bratislavskej zoologickej záhrady (ZOO) sa rozrástla o dve mláďatká. Narodili sa ešte v polovici júla, ale až dnes ich môžu návštevníci v ZOO aj zbadať, ak teda budú mať šťastie. Chovatelia mláďatám dali mená Taj Min samčekovi a Lan-li samičke. TASR o tom informovala riaditeľka ZOO Miloslava Šavelová.
Matkou mláďatiek je päťročná samica Coco, ktorá do Bratislavy prišla z Chorvátska a otcom tiež päťročný samec Pung z Belgicka. "Matka Coco sa o svoje mláďatá vzorne stará. Drobci zo začiatku celé dni prespali vo svojej búdke, kde ich chodila Coco pravidelne dojčiť," vysvetlila Šavelová. Dnes sú už ale mláďatká podľa nej dostatočne veľké a pomaly objavujú svet. "Takže, ak budete mať šťastie, môžete vidieť ich hlávky vykúkať z búdky," podotkla riaditeľka. Von vychádzajú malé pandy najmä ráno.
Bratislavská zoologická záhrada je jediná na Slovensku, ktorá pandy červené chová a rozmnožuje. Chovný pár, samčeka Punga a samičku Coco, priviezli do Bratislavy v roku 2011. "Proces ich zoznamovania bol mierne rozpačitý. Pung sa pri prvom stretnutí Coco zľakol, nakoľko nečakal nového jedinca vo svojom výbehu," priblížila riaditeľka s tým, že spočiatku sa správal ku Coco odmerane, avšak nakoniec podľahol jej šarmu. "A po pár dňoch ich bolo možné vidieť, ako spia vedľa seba na konári a tak je tomu dodnes."
V roku 2013 sa chovnému páru narodilo prvé mláďatko, ktorému ľudia vybrali vo verejnom hlasovaní meno Aiko. Nasledujúci rok sa zase narodili dve mláďatá a tých pomenovali chovatelia Pim (samček) a Pam (samička). "Koordinátor chovu pre pandy červené potom rozhodol o transporte samičiek do zahraničných zoologických záhrad. Aiko odišla v roku 2014 do ZOO Nyiregyhaza v Maďarsku a Pam v apríli tohto roku do ZOO Pistoia v Taliansku," dodala Šavelová.
Pandy červené patria medzi všežravce, ich kŕmna dávka sa skladá z bambusov, ovocia, zeleniny, ale aj mäsitej zložky - kuracieho mäsa a rôznych druhov hmyzu. Vo voľnej prírode sa živia listami bambusov, ale aj iných stromov, lesnými plodmi, kvetmi stromov a vtáčími vajcami. "Naše mláďatá sa živia materinským mliekom, začínajú však ochutnávať i tuhú stravu, ktorú dávame ich rodičom," vysvetlila riaditeľka.
Pandy červené pochádzajú z oblasti Himalájí, žijú v nadmorskej výške medzi 2200 až 4800 m n. m. Nízkym teplotám sa pandy prispôsobili napríklad hustým ochlpením tela a chvosta, ako aj izoláciou labiek, ktorých spodok je taktiež pokrytý hustou srsťou. Samce a samice sa stretávajú v období párenia, samica následne vychováva mláďatá bez samčeka. Pandy červené žijú v korunách stromov, kde si robia hniezda na spanie. Matka si pred pôrodom stavia niekoľko hniezd z vetvičiek a listov v dutinách stromov a skalách. Mláďatá potom prenáša medzi hniezdami, pričom jednotlivé hniezda čistí. Svoje mláďatá rozoznáva podľa pachu.
