Tieto slovenské stavby vyhrali prestížne ceny za architektúru CEZAAR 2015

BRATISLAVA 8. októbra - Slovenská komora architektov v stredu večer už po štrnástykrát odovzdala ocenenia za najlepšiu slovenskú architektúru - CEZAAR 2015.

Tento rok sa do súťaže prihlásilo sto stavieb, spomedzi ktorých medzinárodná porota vybrala najskôr 18 nominácií a neskôr 6 víťazov. Okrem toho bola udelená aj Cena publika, ktorú vyberalo zhruba 20-tisíc hlasujúcich.

Prinášame vám prehľad víťazných architektúr v jednotlivých kategóriách.

1. Rodinné domy

Rodinný dom Mišíková Foto: Iľja Skoček

Dvojpodlažný rodinný dom sa nachádza skrytý uprostred záhrad jednej z obytných štvrtí Starého mesta. Je osadený na stavebne mimoriadne zložitom pozemku – v stiesnenej štruktúre svahovitých parciel a bez priameho cestného prístupu neďaleko bratislavského Slavína. Samotná stavebná hmota domu je prirodzene usadená v najvyššej časti pozemku a sprístupnená sériou nekonečných schodísk. Jej tvarové členenie je determinované hranicami parcely, logikou účelného vnútorného usporiadania a predovšetkým orientáciou na jedinečný výhľad na panorámu mesta. Prízemie otvorené do terasy so záhradou pozostáva z obývacej izby s jedálenským kútom a kuchyňou tvoriacich jednotný priestor prístupný cez zádverie so šatníkom. Poschodie tvoria za sebou radené detské izby a spálňa doplnené potrebným zázemím kúpeľní či technickej miestnosti. Vstavaný autorský interiér dômyselne využíva všetky priestory – je premyslený do najmenších maličkostí. Charakteristickým vizuálnym prvkom identity domu je fasáda uhľovočiernej farby.

2. Bytové domy

Bytový dom Nový háj Foto: Ľubo Stacho

Architektom sa podarilo vytvoriť dielo, ktoré v obrovskej konkurencii zaujme. Vymysleli koncept, kde architekt nebude ten, ktorý ľuďom diktuje, ako majú žiť. Naopak, bude akýmsi „moderátorom“ ich  individuálnych predstáv o bývaní. Zamerali sa nielen na vnútornú flexibilitu ale i vonkajšiu. Klienti si tak mohli posúvať, zmenšovať, zväčšovať okná, balkóny a loggie. Objekt je reakcia na génia loci Petržalky, v dobrom i v zlom. Parter je navrhnutý tak, aby absorboval vizuálny smog. Obklad umožňuje v prípade poškodenia sprejermi jednoduché premaľovanie poškodených panelov šedou farbou, pričom odtieň nemusí byť identický. Ďalším špecifikom panelového sídliska je obľuba obyvateľov zasklievať, prestavovať a inak necitlivo upravovať loggie bez ohľadu na fasádu ako celok. S týmto fenoménom sa vyrovnávajú architekti v návrhu tak, že každá loggia ma individuálnu, pomerne agresívnu farebnosť. To spôsobuje, že prípadné necitlivé zásahy by nemali znehodnotiť celkovú estetickú kvalitu diela. Humanizácia urbánneho prostredia Petržalky spočíva podľa architektov v tom, že vytvorili živý uličný parter, ktorý v Petržalke zúfalo chýba.

3. Občianske a priemyselné budovy

Komunitné centrum Máj Foto: Jozef Skokan

Na najväčšom panelovom sídlisku Máj v Českých Budějoviciach realizovali architekti projekt komunitného centra, ktorý je súčasťou širšieho projektu regenerácie sídliska, z väčšej časti financovaného z prostriedkov Európskeho fondu pre regionálny rozvoj. Päťpodlažný kompaktný objekt s ihriskom na streche, komunikačnými a pobytovými poloverejnými priestormi na obvode, prepojenými s verejným priestorom nového trhového námestia, je určený pre služby sociálnej starostlivosti zamerané na deti a mládež, sociálne poradenstvo a ďalšie služby obyvateľom sídliska. V prostredí farebnej rozmanitosti danej vzorkovníkmi zatepľovacích systémov pracuje vo svojom výraze predovšetkým s aktivitami na obvode objektu na rozhraní medzi interiérom a exteriérom a zeleňou, ktorá by sa mala v priebehu niekoľkých rokov stať hlavným stavebným materiálom vytvárajúcim mikroklímu nového komunitného centra.

4. Rekonštrukcia a obnova budov

Rekonštrukcia Jabloňovce Foto: Matej Mihalič

Dom v Jabloňovciach je tradičná stavba vytvorená miestnymi ľuďmi z lokálnych materiálov. Tomu sa podriaďuje aj projekt rekonštrukcie, ktorého cieľom bolo vytvoriť príjemné prostredie spĺňajúce dnešné požiadavky na bývanie. K pôvodnému domu pristupovali s rešpektom, ale bez strachu. Prístavba je sebavedomým doplnením starého domu, s ktorým tvorí harmonický celok. Výsledkom je moderný dom, ktorý ale nestratil čaro lokálnej architektúry.

5. Interiér

Rekonštrukcia bytu L10 Foto: Paťo Safko

Vstupovať na neistú pôdu staršej (často v kostiach starožitnej) architektonickej matérie s cieľom prispôsobiť ju súčasným prevádzkovým nárokom si vyžaduje odvahu a odhodlanie. Zvlášť ak ide o zdanlivo jednoduchý, no v kompromisoch vždy mimoriadne zamotaný žáner bývania. Aby výsledok takých adaptačných snáh nepôsobil bezzubo, sú žiadúce aj ďalšie faktory: súdržný autorský názor na jednej strane a dôvera v neho (nie slepá, ale kritická) na strane druhej. V prípade pohodlného bytu na jednej z ulíc pešej zóny starej Bratislavy sa, našťastie, všetky uvedené podmienky stretli v priaznivom krížení. Zo synergie medzi jasnou koncepciou návrhu architekta a investorskou veľkorysosťou mladej rodiny s dvoma deťmi vzišlo sympatické dielo. Domov, ktorý v prvom rade teší majiteľov, no následne tiež verejnosť – či už odbornejšiu alebo tú laickú – tým, že môže sprostredkovať ďalší dôkaz o správnom kurze vo vývoji súdobých architektonických snáh.

6. Exteriér

Šafko Foto: Karol Kolčár

„Šafko“ vytvorilo nové miesto na mape Bratislavy. Projekt, ktorého súčasťou je terasa v korunách stromov, bol vytvorený z modulárneho systému – recyklovaných, vyradených lodných kontajnerov. Netradične používa komponenty a materiály, ktorým architekt zámerne priraďuje inú funkciu. Výsledkom je pohoda, hravosť, radosť z tvorby inšpirujúca recipientov k ďalšej interakcii. Žiaľ, nezmyselným zásahom nového vedenia príslušnej samosprávy sa skončilo jeho zmysluplné bytie skôr, ako sa stihlo naplno rozbehnúť a skutočne rozvinúť svoj potenciál. Za ten krátky čas ukázalo, že architekt správne vyhodnotil potreby mesta, definoval potenciál územia a nastavil koncept projektu. „Šafko“ nám darovalo svedectvo o tom, ako veľmi je dôležité, aby predstavitelia samospráv rešpektovali odbornú verejnosť a komunikovali so zástupcami aktívnych organizácií. Odhalilo potrebu kvalitnej vízie, konceptu, vytvárania príležitostí a udržateľných projektov a predovšetkým potrebu otvorene komunikovať o verejných priestoroch mesta. Prinieslo mestu tak veľmi potrebnú autentickú energiu súčasnej generácie. „Šafko“ je rýchle a efektívne riešenie problémov daného neživého miesta v udržateľnom koncepte – podporuje kreatívny priemysel, lokálne kvalitné produkty a mimovládne organizácie s presahom na verejný prospech. Prínos diela je jednoznačne v poskytnutí príležitosti aktívnym, talentovaným ľuďom, ako i svieža prezentácia slovenského dizajnu a inovatívneho potenciálu krajiny zahraničným návštevníkom.

7. Cena verejnosti

Rodinný dom v Rusovciach Foto: Maroš Fečík

Rodinný dom je ušitý majiteľom na mieru. Zhmotňuje ich potreby pre dokonalé bývanie v každom smere. Prináša do prostredia a investorovi priestorovú efektívnosť, bohatú vnútornú atmosféru a potrebnú mieru poézie, ktoré v mieste dopĺňajú existujúce kvality prírody.