Toto je 100 najlepších univerzít v oblasti vedeckých inovácií

Oxfordská univerzita Foto: AP Photo/Lefteris Pitarakis

 

Londýn 16. septembra (TASR) - Americké univerzity celosvetovo vedú v oblasti vedeckých inovácií, ale čelia silnej konkurencii zo strany ázijských univerzít úzko prepojených na priemysel. Vyplýva to z analýzy akademických dokladov a patentových prihlášok.

Dnes zverejnený každoročný rebríček 100 čelných univerzít - TOP 100 agentúry Reuters - umiestnil na prvé miesto Stanfordovu univerzitu (USA), liaheň nových myšlienok v srdci Silicon Valley. Absolventi tejto univerzity založili niektoré z najväčších technologických spoločností sveta, ako je Hewlett-Packard, Yahoo či Google.

Prvých deväť miest rebríčka obsadili americké školy, na druhom mieste za Stanfordovou univerzitou nasleduje Massachusettský technický inštitút (MIT) a na treťom Harvardova univerzita.

Juhokórejská univerzita KAIST na 10. mieste rebríčka je jediným neamerickým zástupcom v prvej desiatke.

V Európe si vedie v oblasti vedeckých inovácií najlepšie britská Imperial College London, celkove je na 11. mieste. Bola založená v roku 1907 a je relatívne mladá v porovnaní s belgickou univerzitou KU Leuven (16. v poradí, založená roku 1425) a anglickou Cambridgeskou univerzitou (25. v poradí, založená roku 1209).

Ázijské univerzity rastú na sile vo vedeckých inováciách a preukázali mimoriadnu zdatnosť uplatniť tieto inovácie vo výrobkoch. Južná Kórea, ktorá je domovinou technických gigantov ako Samsung, bodovala vysoko v kategórii schválených patentov.

Okrem USA majú najviac škôl v prvej stovke univerzít Južná Kórea (9) a Japonsko (9), zatiaľ čo Čína má v rebríčku iba jednu - pekinskú univerzitu Čching-chua (Tsinghua) na 72. mieste.

Politici a spoločnosti sa na univerzity spoliehajú, že premenia verejne financovanú vedu do znalostí a napokon aj do nových produktov, ktoré poháňajú hospodársky rast. Avšak hoci sú vedecké inovácie vo svete vyzdvihované, nie je ľahké ich prínos zmerať.

Nový rebríček univerzít agentúry Reuters má za cieľ priniesť najkomplexnejšie a najsystematickejšie aktuálne hodnotenie na základe analyzovania desiatich rozličných kategórií, založených na objeme a vplyve vedeckého výskumu, na objeme a úspechu patentových prihlášok a na využití citovaných objavov vo vedeckom a firemnom svete.

Veľké ľudnaté krajiny sa v prehľade nevyhnutne umiestnili vyššie, je však potrebné sa pozrieť aj na relatívny výkon univerzít, píše Reuters. Napríklad malé Švajčiarsko s ôsmimi miliónmi obyvateľov a dvoma čelnými svetovými farmaceutickými spoločnosťami má v rebríčku tri školy (27. - Federálny technologický inštitút v Lausanne, 37. - Švajčiarsky federálny technologický inštitút v Zürichu a 53. - Zürišská univerzita), čo v prepočte na osobu znamená, že má viac inovatívnych univerzít ako ktorákoľvek iná krajina sveta.

Z európskych univerzít sa najlepšie umiestnili ďalej ako 40. v poradí Oxfordská univerzita, na 43. mieste Dánska technická univerzita (DTU) a 50. je Technická univerzita Mníchov (TUM). V stovke najlepších univerzít majú svoje školy aj Holandsko a Belgicko.