Na majstrovstvách sveta slalomárov nebudú hlavnou inšpiráciou medaily

Na archívnej snímke zľava tréner Jany Dukátovej Róbert Orokocký, Jana Dukátová, lekár Roman Fano, Pavol Hochschorner a Peter Hochschorner Foto: TASR/Michal Svítok

 

Londýn 15. septembra (TASR) - Na 37. majstrovstvách sveta slalomárov na divokej vode tentoraz nebudú hlavnou inšpiráciou medaily. V londýnskom Lee Valley White Water Centre sa uprednostňujú olympijské miestenky, hlavný cieľ aj slovenskej výpravy. Za ideál sa považujú štyri, po jednej v každej kategórii. Ak by ich však sprevádzali aj umiestenia na stupňoch víťazov a zlaté medaily, na ktoré si už Slováci v histórii MS navykli, tak by sa spokojnosť umocnila.

Podľa doterajších výjazdov do Londýna a riešenia aj drobných detailov si zvolila slovenská výprava osvedčený model s dokonalým poznaním dejiska. Poslúžil im na to aj skorší príchod s týždňovým predstihom a každodenným tréningom. Vedúci tímu Róbert Orokocký ich narátal dovedna sedem. "Toľko oficiálnych máme za sebou, poslúžili hlavne na doladenie formy. Snažili sme sa odrobiť maximum, kanál sa oproti olympiáde trochu zmenil, no v tomto roku už prekážky zostali a voda si uchovala známy charakter."

V jednom pulzujúca voda v kanáli prekvapila asi všetkých, s napenenou vodou. "Vzniká chlorizáciou vody," určil príčinu R. Orokocký, "predpokladáme, že do pretekov zmizne. Je nepríjemná, v protiprúdnych bránkach sa jasne nevidí ako voda preteká a pena sa zachytáva na loď, pádla, obočie."

Medaily na jednej strane, olympijské miestenky na druhej, jedno bez druhého by nebolo ono. Prvoradú prioritu určil Róbert Orokocký jednoznačne. "Miestenky, najlepšie v každej zo štyroch kvalifikácii, až potom medaily."

Tréner Juraj Minčík, osobný kouč Mateja Beňuša a Škantárovcov, po týždni pobytu nestratil ani štipku zo svojho povestného optimizmu. "Otestovali sme vodu, či je iná ako na sústredeniach. Veľa sme netrénovali, nejdeme do hraničnej únavy, skôr ladíme formu. Maťo jazdí s veľkou ľahkosťou, a to je základný indikátor optimálneho kĺzania lode v perejách. Škantárovci sa posúvajú v tréningových jazdách hore, nechcem to zakríknuť, uvidím, ako sa rozostavia bránky v samotných pretekoch, no naladili sa nádejne."

Za prioritu určil tréner Minčík taktiež Rio. "Súhlasím, miestenky na olympiádu, no viac ešte body do internej nominácie na OH. Je to ruka v ruke, triumf na MS je až na tretej priečke. Maťo stále vyzerá v pohode, využívali sme aj prácu psychológa. Najhoršie preteky v štarte do nominácie máme za sebou, Maťo má už v nej náskok, to mu pridáva na pohode. Škantárovci vynikajú zodpovednosťou, môžu si trochu zviazať ruky, no dokážu sa pod väčším tlakom viac koncentrovať, v pretekoch podávajú lepšie výkony ako v tréningoch. Pre deblistov bude Rio asi už len jediná olympiáda po zmene programu, uvedomujú si poslednú šancu, bude to jeden z faktorov, ktorý ich pritlačí k múru. Ak moji zverenci vybojujú miestenky na olympiádu, budem spokojný, sú na tom veľmi dobre, uvidíme, aké budú reálne podmienky počas samotných jázd.""

Kajakárka Jana Dukátová by sa mala vzhľadom na aktuálnu formu a pôsobenie v seriáli Svetového pohára postarať o ženskú miestenku. "Mám za sebou každý deň jeden tréning, navyše doplnkové, trochu ma trápili drobné zdravotné záležitosti, už však ustupujú. Kanál poznám, veľa som v ňom najazdila, je to síce rozdielny typ vody ako v Čunove, no už mi pripadá ako domáci. Pomohol mi aj pobyt tri týždne predtým, voda je tu pomalšia, prevzdušnená, prúdy nie sú jednoznačné, viackrát sa treba rozbiehať. Je tu veľa skokov s vysokým prevýšením, veľa valcov, treba mať presné nájazdy, inak môžete minúť bránku. Najťažšie prejazdy nerobia problémy Britom, dokonalá znalosť bude pre nich pravdepodobne veľká výhoda, stači sa na nich len pozerať ako jazdia."

Olympijské miestenky pridávajú na napätí. "Asi ten tlak bude cítiť, musíme veľa vecí riešiť, každý sa pokúsi zajazdiť tak, aby si vo všetkom pomohol," zamýšľa sa Jana Dukátová. "Dôležitá bude stopercentná koncentrácia, ja potrebujem byť spokojná s jazdou, v tomto roku hľadám ideál a väčšiu pohodu. Ak by mi chýbala, v druhej polovici trate by som sa viac natrápila a možno by chýbali aj sily. Na sebavedomí sa podpíšu dobré tréningy a ja verím, že mi pomôžu. Olympiáda je dávno za nami, na ňu sa navrstvili iné spomienky, už je to trať majstrovstiev sveta a na nomináciu do Ria."

Doterajšie výsledky v sezóne za najväčšieho favorita určujú singlistu Mateja Beňuša, víťaza seriálu SP. "Voda je ťažká, opäť si na ňu zvykáme, aj keď sme tu už boli viackrát. Nič sa nezmenilo, mne sa tu jazdí vynikajúco. Každé preteky sú pre mňa len preteky, nič viac. Venoval som sa hlavne oddychu a tréningom, dva najväčšie skoky a valce si ich vyžadujú. Keď sa skáče, úplne mi v pene zmizne loď. Je mastná, ruky sa šmýkajú, to je najhoršie, verím však tomu, že v pretekoch už nebude."

Na vlaňajšie MS v americkom Deep Creeku sa spomína so smoliarskymi pocitmi, no aj so šťastnými. Slovenská výprava dopadla vcelku solídne, so 4. miestom v medailovej bilancii krajín (1-1-2). Zaznel však aj varovný signál, Škantárovci vzhľadom na sezónu túžili po zlate, no po všetkom, čo zažili v Deep Creeku, ako s 'odretými ušami' postúpili do finále, bol pre nich a celý slovenský vodný slalom bronz balzamom na vyhladovenú dušu. Vyhladovenú preto, že sa zrodila len jedna medaila v olympijských disciplínach a s takouto bilanciou znesie porovnanie len ďaleká minulosť, s rokom 1999 v Seu d'Urgell (3. Martikán), s Trés Coroas'1997 (1. Martikán), s Nottinghamom'1995 (3. Martikán). Historická medailová bilancia 51 vzácnych kovov (21-14-16) však vyvoláva veľký obdiv a uznanie.

Celkove sa bude v Londýne bojovať o 56 miesteniek, po 15 lodí v mužskom i ženskom kajaku, v mužskom singli 10 lodí, v debloch osem v redukovanom poradí maximálne jednej lode na krajinu. Zostávajúce miestenky bude možné vyjazdiť na jednotlivých kontinentálnych šampionátoch.