Dobré noviny
Je Biblia pravdivá? Našli archeológovia Noemovu archu?
Dobré noviny
Dobré noviny

Je Biblia pravdivá? Našli archeológovia Noemovu archu?

Nájsť Noemovu archu by znamenalo potvrdiť potopu sveta a dokázať, že kresťanské mýty nie sú len mýty, ale historicky dokázateľnými udalosťami. Čo ukázali expedície k Araratu?


Ararat: Naozaj sa tu ukrýva Noemova archa?
Foto: reprofoto Prima ZOOM/David Hainall

Ararat vysoký 5137 metrov nie je nedobytnou horou, bežne sa na jeho vrchol robia turistické výstupy. "Desať z mojich štrnástich klientov sa tento rok na vrchol dostalo. Tentokrát som kvôli zraneniu medzi nimi nebol, ale to mi nevadí. Už mám tento zážitok za sebou vďaka minulým výpravám," hovorí David Hainall, sprievodca cestovných kancelárií a zakladateľ agentúry Foto-trip.

"Nie je to hora nebezpečná, ale ako u každého veľhorského výstupu isté riziko hrozí. Napríklad v podobe prudkej zmeny počasia alebo z nepríjemností výškovej choroby plynúcej zo žiadnej alebo nedostatočnej aklimatizácie. Aj na začiatku leta môžete na Ararate poriadne premrznúť," upresňuje a zároveň zhŕňa svoje skúsenosti. Jeho slová potvrdzujú aj meteorologické údaje. Aj uprostred leta tu totiž možno zažiť teploty hlboko pod bodom mrazu.

Potopa sveta sa ako mýtus traduje v mnohých kultúrach sveta. Jej biblický výklad tvrdí, že "zahynulo každé telo, ktoré sa na zemi pohybuje, vtáctvo, dobytok aj zver a tiež všetky na zemi sa hemžiace hávede, aj každý človek." Ušetrený bol len Noe s rodinou a zvieratami, ktoré nalodil na archu. Obyvatelia archy mali následne znovu osídliť svet. Keď po štyridsiatich lejakoch a stopäťdesiat dní trvajúcich záplavách vody klesli, dotkla sa pevnej zeme i loď. Biblia hovorí, že "sedemnásteho dňa siedmeho mesiaca koráb zastal na vrchu Ararat". Rozmery archy poznáme - jej dĺžka mala byť tristo lakťov, šírka päťdesiat lakťov a výška tridsať lakťov. Mala mať svetlík a celkom tri paluby. Nie vždy majú archeológovia tak konkrétne údaje.

Biblia síce nie je práve kvalitná literatúra faktu, avšak zmienka o mieste pristátia stačila na to, aby sa na Ararat vydalo niekoľko expedícií s cieľom nájsť miesto pristátia mýtického záchrancu všetkého živého. V roku 2010 to vyzeralo, že sa nález bájneho plavidla potvrdil, dokonca aj Česká televízia vydala správu s titulkom "Pri Ararate nájdená Noemova archa." Moderátor vo vysielaní bol trochu opatrnejší, než tvorca titulku.

"Skupina čínskych a tureckých evanjelických prieskumníkov tvrdí, že má nové dôkazy o existencii pozostatkov Noemovej archy pod vrcholom hory Ararat. O pravosti nálezu bádatelia nepochybujú," hovoril moderátor, keď sa správa dostala do vysielania. "Sme si istí, že tieto drevené segmenty patria Noemovej arche," tvrdil vedúci tureckého tímu, geológ Ahmet Ertugrul. O pravosti nálezu nemal žiadne pochybnosti. Zvláštne je, že Noe nebol terčom útoku žiadneho z množstva druhov, ktoré by sa na arche mali nachádzať. Biológovia svetovú diverzitu (nezabúdajme, že malo ísť o potopu sveta) odhadujú na viac ako sto miliónov druhov zvierat. Čo sa nakoniec zo senzačného objavu vykľulo? "Archu" vyniesla na svetlo sveta v roku 1948 séria zemetrasení a je k dispozícii dodnes. Dokonca sa z nej stala turistická atrakcia. Ak sa k nej chcete vydať aj vy, vykročte po hlavnej ceste z tureckého Dogubayazit smerom k iránskej hranici. Za dedinou Telceker odbočte po neveľmi udržiavanej ceste smerom na juh. Alebo sa opýtajte, miestni radi poradia.

Kde zostala Archa?

Útvar nazývaný a niekedy považovaný za Noemovu archu sa nachádza vo východnom Turecku pri dedine Telceker približne dva kilometre od iránskej hranice. Leží v obrovskom prúdovom zosuve, ktorý je asi tri kilometre dlhý a až 400 metrov široký a zostupuje zhruba o jeden výškový kilometer. Pôvodne šlo o otvorenú puklinu majúcu zdanlivo tvar lodného trupu. Do nej sa dostal geologicky odolnejší materiál, ktorý bol následne vypreparovaný eróziou. V roku 1960 sa tureckí vojaci pokúšali aj za pomocou trhavín získať ďalšie informácie a pravdepodobne aj artefakty, ktoré by sa dali speňažiť.

Nasledovali ďalšie expedície, avšak vierohodnosť nálezu, hoci sa o to niektoré interpretácie snažili, sa nepotvrdila. Drevo sa buď neukázalo byť drevom alebo šlo o treťohorné fosilizované drevo, čo sa časovo s Noemovým príbehom míňa o desiatky miliónov rokov. Mýtus zostal mýtom, ale vďaka zvláštnej súhre prirodzených okolností (zosuv, sedimentácia, erózie, rôzna odolnosť materiálov) je maličký kúsok sveta o niečo lepšie prebádaný.

Zdroj: Prima ZOOM

Už ste čítali?