Dobré noviny
Geodet George Everest proti názvu najvyššej hory sveta protestoval
TASR
TASR

Geodet George Everest proti názvu najvyššej hory sveta protestoval

Jeho protesty mu ale nepomohli a meno najvyššej hory sveta sa ujalo.

Mount Everest. Foto: TASR/AP

Crickhowell/Bratislava 4. júla (TASR) – Na počesť britského dôstojníka a geodeta Georgea Everesta, pedantného vedúceho trigonometrických meraní v Indii (1806-1843) nazvali v roku 1865 najvyšší vrch sveta – himalájsky Mount Everest. Dnes uplynulo od narodenia Georgea Everesta 225 rokov.

Na mapovaní Čomolungmy alebo Sagarmathy – tieto domorodé mená mala hora v ázijských Himalájach, pre ktorú Briti určili pomenovanie Peak XV – budúceho Mount Everestu pracoval až Everestov nástupca Andrew Waugh, ktorý vtedy aj vypočítal jeho výšku. Nie je isté, či oko dôsledného Georgea Everesta vôbec spočinulo na tomto končiari.

George Everest sa narodil 4. júla 1790 na panstve v Crickhowelle vo Walese vo Veľkej Británii. Vo veku 16 rokov sa dostal do Indie ako oficier bengálskeho vojska. V roku 1818, keď už preukázal mimoriadne geodetické a matematické schopnosti pri prieskume Jávy (1814-1816), sa stal asistentom plukovníka Williama Lambtona, ktorý začal gigantickú úlohu mapovania Indie (Great Trigonometrical Survey) ešte v roku 1806. Práce sa začali na Cape Comorin (najjužnejšie miesto Indie) a mapoval sa 20-kilometrový pás pozdĺž poludníka na sever do Himalájí dlhý 2400 km.

Keď v roku 1823 Everest po smrti plukovníka Lambtona prevzal vedenie, prístrojové vybavenie expedície (teodolit, ktorý nebol ciachovaný už 25 rokov, ďalekohľad, chronometer, reťaz dĺžky 100 stôp) bolo v takom žalostnom stave, že riešením sa ukázala iba cesta do Británie a jeho obnova. Merania začali v roku 1830, keď sa Everest už ako generálny mapér expedície vrátil do Indie s presnejšími prístrojmi a premyslenejšími metódami merania. V jeho tíme bol aj mechanik Henry Barrow. Jeho úlohou bolo opravovať prístroje na mieste (predtým sa posielali na opravu do Británie). Barrow preukázal takú šikovnosť, že ho neskôr Everest označil za jedného z najdôležitejších ľudí, vďaka ktorému sa gigantická mapovacia úloha podarila.

Zameriavali sa body triangulačnej siete, merali sa vzdialenosti. Používal sa teodolit umiestnený na vrchole vysokej drevenej veže a v slnečnom počasí zrkadlá na vzdialených vrcholoch. Keď bolo zamračené, pokračovalo sa v noci pomocou lámp. Zohľadniť sa museli veľkosť územia a tvary terénu, počasie aj presnosť prístrojov. Everest vykonal množstvo matematických prepočtov, potrebných na minimalizovanie chýb špecifických pre mapovanie veľkej plochy.

Celá expedícia sa v horúcom podnebí premiestňovala na slonoch, koňoch a ťavách. Len pomocných robotníkov bolo 700.

V roku 1841 sa terénne práce ukončili, ale kompletizácia a prepočty výsledkov trvali ešte dva roky. Vtedy sa zavŕšilo 25-ročné geodetické pôsobenie Everesta v Indii.

Everest odišiel do dôchodku a vrátil sa do Veľkej Británie, kde sa stal členom Kráľovskej geografickej spoločnosti. Za rytiera ho pasovali v roku 1861 a o rok neskôr sa stal viceprezidentom Kráľovskej geografickej spoločnosti. Keď jeho nástupca v Indii Andrew Waugh navrhol v roku 1865 nazvať Peak XV jeho menom, skromný Everest bol proti. Jeho protesty mu ale nepomohli a meno najvyššej hory sveta sa ujalo.

Geodet George Everest zomrel 1. decembra 1866 v britskom Greenwichi vo veku 76 rokov.

Už ste čítali?