Veľvyslanec USA Theodore Sedgwick: Na Slovensku som sa cítil ako doma
TASR
TASR

Veľvyslanec USA Theodore Sedgwick: Na Slovensku som sa cítil ako doma

V rozhovore pre TASR veľvyslanec priblížil, ako sa mu počas jeho misie spolupracovalo s vládami Ivety Radičovej či Roberta Fica.

Theodore Sedgwick Foto: TASR/Pavel Neubauer

Bratislava 24. júna (TASR) - Americký veľvyslanec na Slovensku Theodore Sedgwick sa po piatich rokoch pôsobenia na Slovensku vracia na začiatku júla späť do vlasti. V bilančnom rozhovore pre TASR veľvyslanec priblížil, ako sa mu počas jeho misie spolupracovalo s vládami Ivety Radičovej či Roberta Fica, rozhovoril sa o ukrajinskej otázke, ekonomickej perspektíve Slovenska a vzťahoch Slovákov k USA, ale aj o tom, na čo môžu byť Slováci hrdí.

Ako hodnotíte misiu na Slovensku zo svojho osobného pohľadu?

"Bolo mi veľkým potešením tu byť. Slovensko mi bude chýbať. Našiel som si tu veľa priateľov a zo svojho osobného pohľadu sa tu na Slovensku naozaj cítim ako doma. Všetky veci, ktoré rád robím v USA, som mohol robiť aj tu – lyžovať, bicyklovať sa, hrať tenis... Okrem toho Bratislava je veľmi dobré miesto na život. Myslím, že New York Times mal článok o Bratislave, kde ju popísali ako Viedeň bez húfu ľudí. Je to výborný popis – máte tu pocit, že ste v historickom habsburskom meste, ktoré je zároveň 'user-friendly'. Želal by som si však viac turistov – pre dobro Slovenska. My, čo tu žijeme, tu ľahko nájdeme čokoľvek; môžeme ľahko zájsť do symfónie alebo do kaviarne či peknej reštaurácie. Je to veľmi priateľské a útulné mesto. Mal som možnosť cestovať po celej krajine, sú v nej nádherné miesta. Napríklad tento víkend idem do Starej Ľubovne. Je to jedna z mnohých mojich obľúbených lokalít. Strávil som tu na Slovensku päť rokov – to je kus života, takže naozaj bude ťažké odísť."

Ktorým oblastiam ste sa profesionálne venovali najviac?

"Jedným z dôvodov, prečo som mal radosť z tejto práce, je, že naše aktivity na Slovensku sú naozaj veľmi široké. Venoval som sa napríklad ekonomike. Máme tu 125 amerických firiem, americká obchodná komora (AmCham) je takisto veľmi aktívna, úzko s ňou spolupracujeme. Potom tu máme aj tradičnú diplomaciu. Sú samozrejme aj veci, na ktorých sa občas naše názory rozchádzajú, ale Slovensko ako člen NATO a EÚ je veľmi spoľahlivý partner. Ďalej je tu vojenská stránka. Spoluprácu v tejto oblasti sme dostali na vyššiu úroveň najmä dodávkou vrtuľníkov Black Hawk. Tu pritom nejde len o stroje samotné, ale aj o výcvik a celkové spôsobilosti Black Hawkov. Som rád, že sme zaznamenali pokrok vo všetkých týchto oblastiach. Stáva sa, že nesúhlasíme vo všetkom s tunajšou vládou, ale s oboma vládami sme mali veľmi dobré vzťahy – či už s terajšou alebo aj tou predchádzajúcou. Ministri boli veľmi prístupní. Samozrejme, občas sa na niečom nezhodneme, ale spolupracovalo sa mi s nimi dobre. Takže si myslím, že sa nám podarilo posilniť vzťahy vo všetkých týchto oblastiach."

Na Slovensko ste prišli v čase, keď sa formovala vláda Ivety Radičovej, s ktorou ste spolupracovali počas jej celého skráteného funkčného obdobia. Terajšia vláda Roberta Fica je posledný rok v úrade. Môžete teda porovnať spoluprácu s oboma vládami – zaznamenali ste nejaké rozdiely medzi nimi?

"Určite tu bol rozdiel vo filozofii. Vláda Ivety Radičovej bola veľmi centristicko-pravicová s mnohými princípmi, ktoré sú typické pre európsku pravicovú vládu. Ficova vláda má zasa stredoľavú orientáciu. Avšak podľa mňa sme mali dobré vzťahy s oboma vládami, rovnako ako aj s tými predchádzajúcimi. Dokonca aj s Vladimírom Mečiarom. S Mečiarom to bolo veľmi ťažké, ale – ako mi povedal veľvyslanec, čo tu vtedy pôsobil – aj keď sa môžete nazdávať o opaku, my sme s tou vládou pracovali a zaznamenávali sme pokrok. Ako misia Spojených štátov sme sa snažili mať priateľské vzťahy so všetkými tunajšími vládami."

S kým sa vám v slovenskej politike najlepšie spolupracovalo?

"Poznám sa s lídrami všetkých strán. Spomedzi ministrov som momentálne najviac vecí riešil s ministrom vnútra Róbertom Kaliňákom, samozrejme aj s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, taktiež s ministrom financií Petrom Kažimírom a s ministrom obrany Martinom Glváčom. S ním sme úzko spolupracovali na dodávke vrtuľníkov. Títo ministri boli veľmi profesionálni, vnímaví a dobre sa s nimi pracovalo. Z predchádzajúcej vlády som mal dobré vzťahy s ministrom obrany Ľubomírom Galkom, ministrom vnútra Danielom Lipšicom a, samozrejme, s Mikulášom Dzurindom, ktorý bol veľmi proamerický. Minister zahraničných vecí Lajčák je momentálne považovaný za jedného z vážnych kandidátov na post generálneho tajomníka OSN. Je ohromujúce, že taká malá krajina má dvoch potenciálnych kandidátov na túto funkciu. (Druhým je osobitný predstaviteľ OSN v Iraku a vedúci misie OSN v tejto krajine Ján Kubiš. – pozn. TASR) Je to neuveriteľná česť. Neviem, či niektorý z nich uspeje, ale úžasné je už to, že obaja sú všeobecne považovaní za vážnych kandidátov. Veľmi dobrú reputáciu má aj minister Kažimír. Ten má vari najťažšiu prácu na Slovensku – keďže na fiškálnu konsolidáciu je potrebná disciplína, musí často hovoriť 'nie'. Má za sebou však veľmi profesionálny tím, do ktorého patril aj štátny tajomník Vazil Hudák, ktorý sa teraz stal ministrom hospodárstva. Je to veľmi skúsený odborník, pôsobil v Citigroup a taktiež bol predsedom Karpatskej nadácie. Títo ľudia sú veľmi kvalifikovaní profesionáli."

Ako sa pozeráte na zahraničnú politiku premiéra Roberta Fica a jeho vlády? Napríklad premiér sa viackrát kriticky vyjadroval o sankciách voči Rusku, zúčastnil sa aj osláv konca druhej svetovej vojny v Moskve. Vy sám ste v marci vyhlásili, že západní lídri by sa nemali zúčastniť osláv, na ktoré USA poslali iba veľvyslanca. Váš výrok z marca tohto roku o prípadnej účasti vrcholných západných predstaviteľov na moskovských oslavách znel: Agresia by nemala byť odmeňovaná takýmito cestami do Moskvy.

"S premiérom som mal veľa rozhovorov na túto tému, dokonca aj dnes ráno (rozhovor sa uskutočnil v utorok 23.6.). Podľa mňa je dôležité, že Slovensko je veľmi spoľahlivý partner, čo sa týka Ukrajiny – zabezpečilo spätný tok plynu, pripojilo sa k sankciám. Rétorika je možno iná, ale podpora jednotného sankčného režimu v Bruseli je totálna. Takže nie rétorika, ale skutky sú naozaj dôležité. Zhováral som sa o tomto s premiérom a podľa môjho názoru sankcie mali na Slovensko veľmi malý dopad. Pritom sú však dôležité, pretože ak poviete Rusku, že sa nemienite angažovať vojensky a zároveň mu nedáte najavo, že bude pykať ekonomicky, tak mu v podstate hovoríte, že jeho postup je v poriadku. Rusko by to mohlo pochopiť, že Západ nebude nijak reagovať, a tak ono môže pokračovať v agresii. Fico neverí, že sankcie sú skutočne efektívne. Podľa mňa je hlavné, že Európa je v tomto zjednotená a Slovensko sa nachádza v jadre európskeho konsenzu. Takže sme veľmi radi, že Slovensko bude v Bruseli naďalej pokračovať v podpore sankčného režimu."

Ako veľvyslanec v krajine, ktorá susedí s Ukrajinou, poskytli ste svojej vláde nejaké špeciálne postrehy k situácii, prípadne odporúčania?

"Keď sme sa zaoberali Slovenskom počas Mečiara, celkom v tom rannom období, naše vzťahy boli naozaj bilaterálne. Snažili sme sa pomôcť Slovensku dostať sa na nohy a podporovať demokratický kurz spoločnosti. V súčasnosti sú vzťahy Slovenska a USA viac o snahách urobiť niečo pre iné krajiny, najmä pre Ukrajinu. Ale aby som sa vrátil k otázke, som veľvyslancom na Slovensku, takže aj keď som sa zaoberal mnohými vecami týkajúcimi sa Ukrajiny, sám som na Ukrajine nikdy nebol. Máme tam svoje veľvyslanectvo a je jeho úlohou radiť vláde, ako pristupovať k Ukrajine. Vy ako Slovensko ste zabezpečili spätný tok plynu, ktorý zohral obrovskú úlohu v udržaní Ukrajiny pri živote počas predchádzajúcej zimy. Prostredníctvom Vyšehradskej štvorky máte veľa mimovládnych organizácií, ktoré sú veľmi aktívne v podpore Ukrajiny, napríklad čo sa týka energetickej efektívnosti. Potom máte poradcov ukrajinskej vlády – bývalého premiéra Dzurindu a bývalého ministra financií Ivana Mikloša. Tí majú naozaj dobrú pozíciu, aby Ukrajine v mnohom poradili – možno dokonca lepšie ako USA, keďže oni vykonali tu na Slovensku rovnaký reformný proces, ktorý teraz potrebuje aj Ukrajina. Hovoril som s nimi o tom veľakrát a poskytli mi veľmi cenné postrehy o tom, čo sa deje na Ukrajine."

V ktorých oblastiach by sa mohli vzťahy Slovenska a USA zlepšiť?

"Jednou z oblastí, kde musíme viac zabrať, je čeliť množstvu anonymnej propagandy o tom, čo sa deje na Ukrajine, konšpiračným teóriám a množstvu sfalšovaného spravodajstva. Takže musíme vyjsť von z Bratislavy a vysvetľovať ľudom západný uhol pohľadu na Rusko a na to, čo sa deje na Ukrajine. Demokracia je krehká, takže k výčinom pravicových skupín tu a aj inde v Európe kvôli imigrácii musíme my predstaviť našu skúsenosť s imigráciou. Toto je humanitárna záležitosť, nie je to o delení ľudí na základe ich etnickej alebo náboženskej príslušnosti. Je to veľmi citlivé obdobie pre Európu a stáva sa z toho veľká téma. My nejdeme hovoriť Európe, čo má robiť, Európania sa musia sami rozhodnúť. My v USA sme prijali tri milióny imigrantov, takže máme isté skúsenosti. Sme národom imigrantov, takže musíme hlásať posolstvo multikulturalizmu, tolerancie a zdôrazňovať, že netreba sa báť iných ľudí pre ich náboženskú či etnickú identitu. Takže v týchto oblastiach by sme mali pridať."

Pôsobili ste na Slovensku krátko po globálnej finančnej a hospodárskej kríze a v čase neistého vývoja v eurozóne. Ako z vášho pohľadu obstála v tomto období slovenská ekonomika?

"Podľa mňa veľmi dobre. Pozrite sa na čerstvé štatistiky – slovenská ekonomika má tento rok narásť o 3,2 percenta a na budúci rok zrejme o 3,7 percenta. To je veľmi pozitívne. Samozrejme, rysuje sa tu nepríjemná otázka Grécka, pričom odchod Grécka z eurozóny by mal vplyv na celú eurozónu. To všetko sa však ešte len uvidí. Nemyslím si však, že by Slovensko v konečnom dôsledku vážnejšie utrpelo. Dúfam, že Grécko v eurozóne zostane, ale v súčasnosti je to určite veľmi kritické obdobie. Myslím si, že Slovensko sa s týmito problémami popasovalo veľmi dobre – máte veľmi disciplinovanú fiškálnu konsolidáciu, rastúcu ekonomiku, pričom ostatným sektorom sa tiež darí, napríklad startupom. Keď som sem pred piatimi rokmi prišiel, startupov tu bolo veľmi málo – no dnes je tento výraz moderný. Ľudia zakladajú firmy, nadväzujú kontakty so Silicon Valley. Slováci sú veľmi pracovití a tvoriví, mnohí sú dobrí v matematike, technológiách a programovaní. Slovensko rozvíja tieto zručnosti, ktoré sú tak potrebné v modernom svete, keďže ide o prácu založenú na vedomostiach. To je dobré pre ekonomiku. Zhováral som sa s jedným predstaviteľom veľkej americkej firmy, myslím, že to bola AT&T, a pýtal som sa ho, ako sa mu páči Slovensko. Povedal mi: 'Slovensko je skvelé, len by som si želal, aby tu bolo viac Slovákov.' AT&T má veľmi dobrú skúsenosť s pracovnou silou na Slovensku. Táto firma sa obzerá po celom svete, kam umiestni svoje zdroje, a o Slovensku má veľmi vysokú mienku. Je skvelé vidieť takú malú krajinu, že je jedným z európskych lídrov v ekonomickom raste. Počas obdobia desiatich rokov pred krízou z roku 2008 bolo Slovensko 'tatranským tigrom'. Zdá sa mi, že krajina znova začína naberať podobný dych."

Dotkli ste sa problémov Grécka, ktoré obnovili obavy z budúcnosti eurozóny. Ako vidíte budúcnosť eura?

"Som optimista, že eurozóna zostane silná a súdržná. Dúfam, že zúčastnené strany dosiahnu na poslednú chvíľu nejakú dohodu. Grécko tvorí iba malú časť európskej ekonomiky, nejakých 1,5 percenta – neviem toho dosť o monetárnej politike na to, aby som vedel posúdiť, aké by mal dôsledky prípadný odchod Grécka. Je to nepreskúmaný terén, dosiaľ žiadna krajina eurozónu neopustila, ale väčšina ekonómov, ktorých čítam, hovorí, že by to neznamenalo koniec sveta alebo nejakú vážnu krízu. Nemyslím si tiež, že po odchode Grécka by mohli nasledovať ďalšie krajiny. Väčšina z nich je podľa mňa na dobrej ceste, takže som vcelku optimista. Slovensko je veľmi zodpovedným členom eurozóny."

Americké firmy tvoria významnú časť zahraničných investorov na Slovensku. Ako ste počas svojho pôsobenia vnímali slovenské podnikateľské prostredie? Aké sú silné stránky slovenskej ekonomiky a aké zmeny by ste privítali?

"Myslím si, že celkové podnikateľské prostredie je dobré. Zo Slovenska neodchádza veľa firiem, sú tu spokojné. Vidím dve oblasti, ktoré vyvolávajú obavy – a to nielen pre podnikateľské prostredie. Sú to korupcia a súdnictvo. Ale aj tu si myslím, že veci idú pozitívnym smerom. Podľa štatistík 90 percent Slovákov vníma korupciu ako vážny problém a väčšina z nich sa nazdáva, že to škodí podnikateľskému prostrediu. Vedúcu úlohu v potieraní korupcie musí prevziať vláda, ale treba sa zamerať aj na výchovu. Mnohí ľudia, s ktorými som sa rozprával, hovorili: 'Každý to tak robí, každý dáva lekárovi darčeky, aby sa dostal na vyšetrenie, každý dáva peniaze profesorovi, aby sa dostal na vysokú školu alebo aby dostal lepšiu známku...' Takže musí vzniknúť ochota vykoreniť korupciu zo všetkých sfér spoločnosti, nielen na úrovni vlády. Korupcia naozaj škodí podnikateľskému prostrediu. Hodnotenie Slovenska vo viacerých indexoch podnikateľského prostredia vypracovaných Svetovou bankou, Svetovým ekonomickým fórom v Davose, Transparency International a ďalšími ukazuje, že Slovensko by v tomto malo pridať. Ďalšou znepokojujúcou oblasťou je súdnictvo. Nedávne zmeny na čele súdnictva hodnotím veľmi pozitívne. Stretol som sa s novým vedením Najvyššieho súdu a aj Súdnej rady a myslím, že títo ľudia rozumejú, že súdnictvu chýba dôveryhodnosť. Chcú to pohnúť správnym smerom a sú ochotní s nami spolupracovať. Nemáme všetky riešenia, keďže náš súdny systém je odlišný, ale pomáhame s etickým kódexom a podobnými vecami. Potrvá to určite dlhšie. Korupcia je však ešte horším problémom na Ukrajine. Tam nie je iba klasická vojna, krajina potrebuje podporu Západu aj v boji proti korupcii. Poľsko a Ukrajina boli na tom ekonomicky rovnako v čase, keď Ukrajina získala nezávislosť. Videl som štatistiky – poľský HDP narástol odvtedy šesťnásobne, kým Ukrajina zostala tam, kde bola. Všetko je to dôsledok korupcie. Slovensko na tom nie je tak vážne a navyše si myslím, že ide správnym smerom. Vláda plánuje prijať sériu reformných opatrení, ktoré navrhli AmCham a ďalšie zamestnávateľské organizácie a komory. Tento balík reforiem Slovensku veľmi pomôže, avšak kľúčové bude, aby ľudia, ktorí štát okradli o peniaze, za to aj pykali. Mnoho ľudí sa dopustilo viacerých porušení zákona, ale nikdy neboli trestne stíhaní. Toto sa už mení. Avšak je potrebné, aby boli stíhané aj veľké ryby, veľkí oligarchovia. Treba však dodať, že nie všetci bohatí ľudia sú zlí. Niekedy si ľudia myslia, že ak je niekto bohatý, musel to nakradnúť. Tak to určite nie je. Určite sa to napríklad netýka zakladateľov spoločnosti ESET či iných veľkých slovenských firiem. Sú tu však ľudia, ktorí naozaj kradli, napríklad počas privatizácie, alebo ľudia, ktorí sa dopustili humanitárnych zločinov počas komunizmu, avšak si naďalej pokojne chodia po slobode. Toto je škandál. Takže dúfame, že vláda to zoberie vážne a začne naozaj stíhať takýchto ľudí. Spomenul som súdnictvo. Ak máte firmu a príde k súdnemu procesu, tak nemôžete čakať na verdikt osem či deväť rokov. Myslím, že nové vedenie si to uvedomuje a prijíma opatrenia, aby sa to zrýchlilo. Bude to trvať istý čas, ale aj vláda, aj verejnosť na to musia zároveň tlačiť."

Na snímke premiér Robert Fico (vpravo) a americký veľvyslanec na Slovensku Theodore Sedgwick, archívne foto Foto: TASR/Pavol Demeš

Myslíte si, že Slovensko má nejaký potenciál, ktorý dostatočne nevyužíva?

"Tunajší ľudia na mňa veľmi zapôsobili. Usporiadali sme recepciu s mladými ľuďmi z programu Young Politician’s Academy. Sú v nej mladí ľudia, ktorí sa chcú dozvedieť viac o politike, etike a podnikaní a o tom, ako tieto oblasti zreformovať. Majú veľmi dobrých učiteľov, sú to veľmi dobrí ľudia. Našou úlohou ako amerického veľvyslanectva je nájsť dobrých ľudí a podporiť ich, aby krajinu pohli správnym smerom. Mám mládežnícky poradný výbor, hovoril som s mnohými týmito mladými ľuďmi. Sú tu však aj iní ľudia, ktorých by som nazval cynikmi alebo pesimistami. Tvrdia: 'Je tu toľko problémov, že čokoľvek by som spravil, aj tak to nikam nepovedie, lebo celý systém je pokrivený. Do politiky nepôjdem, lebo je celá skazená.' Môj odkaz pre týchto ľudí je: Ak chcete, aby sa veci pohli k lepšiemu, nemôžete iba sedieť so založenými rukami a prizerať sa, ako krajina ide smerom, ktorý sa vám nepáči. Musíte sa stať súčasťou riešenia. Slovensko je veľmi mladá krajina, má iba 22 rokov a ja som ohromený z jeho úspechu – aj keď mnohí rozprávajú viac o problémoch. Dvadsaťdva rokov v podstate nie je nič. Pozrite sa na ekonomiku – je fantastická. V porovnaní s tým, čo tu bolo pred 22 rokmi, sú tu firmy, ktoré vtedy neexistovali, zamestnanosť dramaticky vzrástla, zvýšil sa HDP a zlepšili sa aj iné oblasti. Ak sa však pýtate, ktoré oblasti by sa mohli zlepšiť, tak hovorím, že vzdelávací systém by si zaslúžil viac pozornosti. Občas tu prevláda starý spôsob myslenia, spočívajúci iba v prednáškach bez podpory tvorivého myslenia. Mnohé vysoké školy nestavajú pred svojich študentov dostatočné intelektuálne výzvy."

Na Slovensku ste mali viaceré nepolitické aktivity. Jednou z nich bolo účinkovanie v hudobnej skupine Diplomatic Immunity Band. Vnímali ste aj politický či diplomatický rozmer pôsobenia v skupine?

"Najprv som si myslel, že to bude iba zábava. Avšak teraz sa nazdávam, že je to aj dobrý spôsob komunikácie s verejnosťou. Hudba spája ľudí z rozličných krajín, každý má rád hudbu. Zapôsobila na mňa kvalita hudby na Slovensku. Mám rád klasickú hudbu, chodím do opery či symfónie a úroveň hudby je tu naozaj vysoká. Skupina Diplomatic Immunity Band má ľuďom ukázať, že ako diplomat nie som nadradený obyčajným ľuďom, že som úplne normálny človek, ktorý má rád hudbu a rád sa zabaví s ostatnými členmi skupiny a s publikom. Myslím, že je to dobré posolstvo, že my diplomati sme priateľskí ľudia. Izraelský veľvyslanec Alex Ben-Zvi je napríklad tiež členom skupiny. Dostali sme takto príležitosť stretnúť mnohých ľudí. Na Slovensku sme mali asi 40 koncertov, boli sme napríklad na poľnohospodárskej výstave v Mútnom, kde sme sa stretli s tisíckami ľudí v publiku a s mnohými sme sa aj zhovárali. Usporiadali sme aj koncert pre pilotov na leteckom dni na Sliači, viackrát sme boli v Košiciach... Úlohou nás diplomatov je tiež cestovať po krajine, porozumieť jej a zároveň reprezentovať našu krajinu. Táto skupina bola v tomto dobrým nástrojom."

Neobávate sa, že váš odchod naruší chod skupiny?

"Viem, že Alex Ben-Zvi tu ešte nejaký čas zostane a už teraz zháňa pianistu. Minule som žartovne povedal Pavlovi Demešovi, že prezident Barack Obama zrejme preto otáľa s vymenovaním môjho nástupcu, lebo hľadá pianistu."

Čo si myslíte o vzťahu bežných Slovákov k USA? Myslíte si, že USA sú na Slovensku populárne?

"Máme dlhú históriu vzájomných vzťahov. Vyrastal som v Clevelande v štáte Ohio. Tohto roku si pripomíname sté výročie Clevelandskej dohody. V tom období - približne 20 rokov pred podpisom dohody - do USA emigrovalo mnoho Slovákov, možno až 30 percent. Išli najmä do priemyselných oblastí ako Pittsburgh, Cleveland či Chicago. Takže si myslím, že mnohí ľudia na Slovensku, najmä keď idem na východ, majú takéto dávne rodinné vzťahy s USA. Vo všeobecnosti si myslím, že postoje Slovákov k USA sú pozitívne, ale Slovensko zároveň ako slovanská krajina sympatizuje v ukrajinskej otázke s ruským náhľadom, s ktorým my nesúhlasíme. Takže sa musíme viac snažiť pri vysvetľovaní nášho postoja."

Aký dojem zo Slovákov si odnášate domov?

"Ako som povedal, veľmi na mňa zapôsobilo, koľko talentovaných ľudí som tu stretol. Ľudia na Slovensku sú podľa mňa veľmi priateľskí. Často počujem Slovákov hovoriť: 'Sme príliš malá krajina na to, aby sme mohli niečo reálne urobiť.' Ja si však myslím, že Slováci majú byť na čo hrdí. Nehovorím, že sa za Slovensko hanbia, ale že sú skôr plachí. Ako som však povedal predtým – koľko krajín má dvoch vážnych kandidátov na post generálneho tajomníka OSN? Máte aj iných talentovaných ľudí, napríklad eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorý je so svojím energetickým portfóliom jedným z najmocnejších ľudí v Európe. Pozrite sa tiež na lietajúce auto – dúfam v jeho úspech, lebo by to mohol byť veľmi dobrý symbol slovenskej vynaliezavosti. Máte tu operné hviezdy, športovcov – tenistov, či hokejistov. Slovensko sa naozaj má čím hrdiť."

O vás je známe, že si na mape značíte miesta, ktoré ste na Slovensku navštívili. Zostalo nejaké miesto, ktoré ste nenavštívili a ktoré by ste chceli navštíviť? Alebo miesto, kam by ste ešte chceli zájsť predtým, než zo Slovenska o niekoľko dní odídete?

"Mnoho miest by som rád navštívil ešte raz. Mám rád historické mestá – Banskú Bystricu, Banskú Štiavnicu, Košice, Levoču, Bardejov... Sú tu veľmi pekné miesta, krásne kostoly či kaštiele. Veľmi sa mi páčia drevené kostolíky na východnom Slovensku. Je to malá krajina a bol som tu päť rokov, počas ktorých som sa snažil veľa cestovať. Stále sú však miesta, ktoré som nenavštívil, avšak rád by som tam zašiel. Napríklad som cestoval cez Slovenský raj, ale nikdy som neliezol po tých známych miestach s vodopádmi. Musí to byť neuveriteľne krásne. Taktiež som nebol v jaskyniach, ktoré musia byť pôsobivé. Bol som sa párkrát v Tatrách lyžovať, ale nikdy som nevystúpil na ich končiare. Rád by som tak niekedy urobil. Bude toho veľa, kam budem môcť zájsť, keď sa sem raz vrátim."

Budete udržiavať kontakty s ľuďmi zo Slovenska aj po odchode z krajiny?

"Mám tu veľa dobrých priateľov, nielen v politike, ale aj v športe a v mimovládnej komunite. Hral som tu tenis a mám zoznam Slovákov, s ktorými si rád zahrám. Teraz som napríklad rozoslal e-maily s otázkou, kto má chuť si zahrať tento víkend dvojhru. Stali sme sa dobrými priateľmi. Takže dúfam, že oni tiež prídu za mnou do USA, aby sme si zahrali tenis. S mnohými ľuďmi sme si vymenili súkromné e-maily, aby sme ostali v kontakte."

Čo plánujete robiť po návrate do vlasti?

"Predtým som pôsobil v biznise, takže očakávam, že sa tam vrátim. Ale inak som vcelku otvorený príležitostiam. Nemám obavy, že by som si nič nenašiel – môžem robiť v biznise, politike, v mimovládnych organizáciách, je to dosť veľké spektrum, z ktorého mám skúsenosti. Alebo kombináciu týchto vecí. Uvidíme." (dodal veľvyslanec po slovensky).

Diskusia

Už ste čítali?

Slovenka vyrába jedinečné kabelky. Trhá sa o ne celý svet

Má len 24 rokov, no podarilo sa jej to, o čom mnoho ľudí len sníva. Mladá…

Úspech bratov ovplyvnila jednoduchá otázka, ktorú sa ich mama…

Mama sa synov každý deň pri večeri pýtala jednu jednoduchú otázku.…

Slovák zmapoval 8 000 kilometrov krásnej slovenskej prírody…

8 mesiacov, 8 000 kilometrov a 35 000 fotografií v jednom videu. Fotograf Majo…

Svoje meno počujú raz za 3 mesiace, mnohí sú zaujímavejší než…

Kedysi okolo nich mladá žena prechádzala bez povšimnutia, potom sa rozhodla…