Dobré noviny
Piť za volantom sa vypláca, dokázali vedci
Dobré noviny
Dobré noviny

Piť za volantom sa vypláca, dokázali vedci

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. — Foto: Fotolia

Výskum vedcov z Univerzity v Loughborough ukázal, že vodiči, ktorí pili menej, robili dvojnásobné množstvo chýb v porovnaní s vodičmi, ktorí pili normálne.

Určite ste už počuli o nebezpečných vodičoch jazdiacich pod vlyvom alkoholu. Čo keby sme vám však povedali, že nedostatok tekutín je za volantom rovnako nebezpečný ako alkohol?

Výsledky novej štúdie hovoria jasnou rečou: za volantom je dehydratácia rovnako nebezpečná, ako alkohol. Výskum vedcov z Univerzity v Loughborough ukázal, že vodiči, ktorí pili 25 ml (niekoľko dúškov) vody za hodinu namiesto odporúčaných 200ml, robili dvojnásobné množstvo chýb v porovnaní s vodičmi, ktorí pili normálne množstvo tekutín. Podobné chyby ako dehydrovaný vodiči pritom vykazujú tí vodiči, ktorí za volant sadajú pod vplyvom alkoholu.

Pijete dosť?

Zdravotníci sa zhodujú, že z roka na rok prijímame menej tekutín. Už v marci tohto roka bola zverejnená štúdia, ktorá informovala o rapídnom náraste prípadov obličkových kameňov. Podľa profesora Sandersa z Kings College v Londýne, je najpravdepodobnejšou príčinou práve nedostatočná hydratácia organizmu. Obličkové kamene vznikajú v dôsledku nánosov vápnika, ktorý postupne kryštalizuje a dostáva sa do močovej trubice. Ak jednotlivec prijíma dostatok tekutín, koncentrácia usadenín je omnoho nižšia a teda aj pravdepodobnosť vytvorenia bolestivých kryštálikov.

Koľko vody je potrebné denne prijať?

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín uvádza, že ženy by mali denne vypiť 1,6 litra tekutín (osem pohárov), muži 2 litre (desať pohárov) a batoľatá 1,3 litra (6 pohárov). Voda tvorí až 78% mozgu a dve tretiny hmotnosti nášho tela.

Voda je taktiež nevyhnutná pre látkovú výmenu sacharidov, bielkovín a vitamínov. Okrem toho zohráva tiež kľúčovú úlohu v odvádzaní škodlivých látok z organizmu. Najvyššie percento vody v tele máme pri narodení – až 78%, pri prvých narodeninách je to už len 65% a počas celého života podiel vody v tele postupne klesá. Orgány dospelého muža obsahujú 60% vody a dospelej ženy 55%.

Kedy som dehydrovaný?

Mierna dehydratácia nastáva už vtedy, keď stratíme 1 alebo 2% normálneho objemu vody v našom tele. Napríklad pre 11-ročného chlapca, ktorého telo obsahuje 42 litrov vody, môže miernu dehydratáciu predstavovať už strata 840 ml (štyri poháre) vody. Už táto na prvý pohľad zanedbateľná strata tekutín môže spôsobovať zmätenosť a negatívne ovplyvňuje kognitívne funkcie. Podľa výskumu z roku 2010 realizovanom na Univerzite v Bostone postihuje nedostatok tekutín najmä pozornosť a krátkodobú pamäť.

Ešte väčším nebezpečenstvom však je, že s nedostatkom vody v tele sa znižuje aj naša schopnosť posúdiť, ako sa cítime. Podľa výsledkov, ku ktorým dospel výskumný tím v Barcelone, strácame v dôsledku dehydratácie kontakt s „varovnými“ receptormi v našom tele, ktoré nás majú na pokračujúcu dehydratáciu upozorňovať. Práve preto mnohí ľudia necítia potrebu doplniť tekutiny.

Mierna dehydratácia môže byť jednoducho odstránená niekoľkými pohármi vody. Avšak následky častého nedostatku tekutín môžu spôsobiť dlhodobejšie prloblémy. Jedným z nich je napríklad zubný kaz, ochorenia kĺbov alebo rýchlejšie stárnutie organizmu.

Ako ovpyvňuje nedostatok tekutín mozog?

Výsledky zmienenej štúdie realizovanej na vodičoch potvrdzujú výsledky skoršej štúdie z Univerzity v Nebraske. Tá zistila, že dehydrovaní mladí muži vykazovali problémy s pamäťou, zlyhávali pri riešení problémov a mali problémy v koordinovaní svojich pohybov.

Ďalšia štúdia využívajúca mozgové skenovanie zistila, že súvislé 90-minútové potenie bez doplnenia tekutín môže zmenšiť mozog rovnako, ako rok starnutia. Fyzické zmeny mozgu v dôsledku dehydratácie sú porovnateľné so zmenami u pacientov trpiacimi Alzheimerovou chorobou.

Pozor na signály!

Asi najznámejším signálom dehydratácie je pocit smädu. Medzi ďalšie príznaky patrí bolesť hlavy, ospalosť a pocit slabosti. Ďalším ukazovateľom je frekvencia močenia. Zdravý jedinec by mal byť schopný močiť najmenej 4-krát denne. Najlepší spôsob ako zistiť, ako na tom s vodou v organizme ste, je všímať si farbu moču. Najlepšia je svetlo žltá farba, tmavšie odtiene znamenajú, že moč je hustejší a koncentrovanejší – teda, že neobsahuje dostatok vody.

S bublinkami či bez?

Perlivá voda hydratuje organizmus rovnako, ako neperlivá voda z vodovodu. Obavy, že bublinky vo vode spôsobujú úbytok vápnika a rednutie kostí, neboli nikdy vedecky potvrdené.

Problémy spôsobujú skôr ďalšie zložky obľúbených šumivých nealkoholických nápojov ako napríklad cukry, farbivá či konzervačné látky. Bublinky môžu maximálne spôsobiť pocit nafúknutia. Na druhej strane, niektoré minerálky majú vysoký obsah sodíka a mali by sa im vyhýbať najmä ľudia s vysokým krvným tlakom.

Už ste čítali?