Dobré noviny
8 zvláštnych vecí, ktoré robíme počas spánku
Dobré noviny
Dobré noviny

8 zvláštnych vecí, ktoré robíme počas spánku

Aj napriek zmenenému stavu vedomia, ku ktorému počas spánku dochádza, môžeme robiť a prežívať skutočne netradičné veci.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že spánok je nezaujímavý pasívny proces, ktorého úlohou je načerpať dostatok energie na každý deň. Skutočnosť je však celkom iná. Aj napriek zmenenému stavu vedomia, ku ktorému počas spánku dochádza, môžeme robiť a prežívať skutočne netradičné veci. Predstavujeme vám tie z nich, ktoré sa počas spánku vyskytujú najčastejšie.

Pocit pádu

Zažili sme to už asi všetci. Nepríjemný sen, v ktorom padáme z útesu, strechy alebo jednoducho z veľkej výšky, je sprevádzaný takzvaným hypnagogickým zášklbom. Toto náhle trhnutie tela sa obvykle vyskytuje počas zaspávania. Riaditeľ centra pre výskum spánku v Jefferson Hospital vo Virginii vysvetľuje tento stav naslednovne. „Počas spánku je naše telo paralyzované, avšak niekedy sa stane, že snívať začneme skôr, ako je naše telo úplne vypnuté. V skratke môžeme povedať, že mozog sa dostane do spánkových cyklov rýchlejšie, ako je na to naše telo pripravené."

Prečo sa nám však sníva práve o páde? Na túto otázku zatiaľ nemajú uspokojivú odpoveď ani samotní odborníci. Isté však je, že tento podivný stav počas prechodného stavu medzi spánkom a bdením (tzv. hypnagogie) pravidelne prežíva väčina ľudí. Svaly sa počas tejto fázy uvoľnia a mozog si tento stav môže zameniť so stratou rovnováhy alebo pádom. Preto dá svalom povel na rýchle napnutie sa, čo prežívame ako zášklb.

Spánková paralýza

Ráno sa prebúdzate a z ničoho nič zistíte, že sa nemôžete hýbať ani hovoriť. Zažili ste niekedy tento desivý stav? Ak áno, postihla vás spánková paralýza. Spánková paralýza alebo spánková obrna sa vyskytuje v stave medzi bdením a spánkom a môže trvať niekoľko sekúnd až niekoľko minút. Zvyčajne počas jej trvania nemôžeme hýbať končatinami, ale môžeme dýchať a hýbať očami. Je to v podstate presný opak toho, čo sa deje s telom pri hypnagogickom zášklbe. Mozog sa tentoraz prebudí skôr, ako odznie paralýza tela. „Niektorí ľudia majú dokonca pocit, že nemôžu dýchať a opisujú tento stav ako pocit obrovského závažia, ktoré im leží na hrudi. To sa deje preto, že všetky svaly, ktoré kontrolujú dýchanie (okrem bránice), sú stále paralyzované," uvádza doktor Winter.

Počas spánkovej paralýzy občas dochádza k halucináciám. Môžeme mať dokonca pocit prítomnosti ďalšej osoby v miestnosti, počuť zvláštne zvuky a dokonca vidieť veci, ktoré v izbe nie sú. Príčinou spánkovej paralýzy sú zvyčajne stres, chlad, únava či choroba.

Námesačnosť

Väčšina z nás chápe spánok ako úplne bezpečnú činnosť. To však neplatí pre ľudí trpiacich námesačnosťou. Niekto v spánku napríklad len vstane z postele, presunie vankúš na iné miesto v izbe. Niekto však môže opustiť dom a dokonca sadnúť za volant a odísť.

„Počas námesačnosti je aktívne naše telo, ale mozog stále spí,“ uvádza doktor Winter. Táto porucha spánku sa zvyčajne prejavuje v prvej tretine noci a námesačný človek dokáže počas tohto stavu normálne hovoriť, pohybovať sa a dokonca má otvorené oči ako v bdelom stave. Ráno si však nič zo svojej nočnej činnosti nepamätá. Ak sa náhle prebudí, môže byť dezorientovaný a zmätený, v takom prípade je potrebné upokojiť ho a odviesť späť do postele.

Hovorenie zo spánku

Podľa American Academy of Sleep Medicine asi päť percent dospelých ľudí hovorí zo spánku. U detí vo veku 3 až 10 rokov je to však až 50%. Väčšina spánkových monológov trvá v priemere asi 30 sekúnd.

Podľa doktora Wintera k tomuto javu často dochádza počas prvej hodiny spánku, kedy sa telo dostáva do hlbokých fáz spánku. Svaly však ešte nie sú dostatočne uvoľnené, takže môžu produkovať rôzne zvuky alebo pohyby.

Opakujúce sa sny

Sníva sa vám opakovane to isté a často majú takéto sny desivý podtext? Zabudnite na snáre, väčšina opakujúcich sa snov má úplne iné a často oveľa logickejšie vysvetlenie.

„Snívanie je spôsob mozgu ako vyriešiť veci, ktoré potrebujeme prehodnotiť a spracovať predtým, ako ich môžeme založiť ako spomienky," povedal doktor Winter a dodal, že opakujúce sa sny často vyvolávajú nevyriešené psychologické problémy, ktoré sa náš mozog snaží vyriešiť. Tieto sny sú teda čiastočne založené na realite, alebo na našich reálnych pocitoch.

„Ak ste boli napríklad okradnutí v obchode, môžete si to v spánku prehrávať znova a znova, až kým sa s tým nevyrovnáte - zatiaľčo ak ste išli do obchodu len pre chleba a mlieko, váš mozog to jednoducho spracoval a posunul sa ďalej," dodáva Winter.

Sex v spánku

Prebudili ste sa už počas súlože? Nepanikárte, zďaleka nie ste jediný. V štúdii odborníkov z centra spánkových chorôb z University Health Network v Toronte 8 percent z 800 dobrovoľníkov uviedlo sexsomniu - nevedomý sex v priebehu spánku.

„Podľa mojich skúseností sex v spánku je často odlišný od toho v bdelom stave," povedal doktor Winter a dodal: „Mnoho ľudí má nejasné spomienky na to, čo sa stalo počas noci."

Sexsomnia sa častejšie vyskytuje u mužov ako u žien a človek, ktorý ňou trpí, počas spánku iniciuje alebo si dokonca vynucuje sex s osobou, ktorá mu je práve nablízku. Sexsomniaci sú niekedy dokonca schopní znásilnenia alebo sexuálnych aktivít, ktoré obvykle neprevádzkujú. Iní, hlavne ženy, sa obmedzujú len na masturbáciu. Tento jav je veľmi podobný námesačnosti, kedy je človek len čiastočne prebudený. Po prebudení si zvyčajne nič nepamätá. Pravdepodobnosť výskytu sexsomnie sa zvyšuje po požití alkoholu alebo drog, ale tiež v strese alebo pri veľkej únave.

Škrípanie zubov

Škrípanie zubov - čiže bruxizmus - obťažuje asi päť percent dospelých, bez ohľadu na pohlavie. "Bruxista" si svoje nočné prejavy väčšinou vôbec neuvedomuje. Pre ostatných spáčov v miestnosti je však veľmi nepríjemné. Škrípanie zubov v tichej izbe pôsobí ako rezanie motorovou pílou.

Ak sú sťahy žuvacích svalov veľmi silné, poškodzuje sa aj zubná sklovina a postihnutý často trpí citlivosťou zubov.

Stiahnuté svaly rovnako poškodzujú čeľustný kĺb a zvýšené napätie žuvacích svalov môže byť príčinou častých bolestí hlavy.

Podľa psychiatrov spôsobujú škrípanie zubov stimulačné látky ako napríklad amfetamín. Častejšie škrípu zubami ľudia s poruchami distribúcie neurotransmiteru dopamínu ako aj tí, ktorí ho užívajú ako liek.

Príčina bruxizmu má však aj dnes svoje tajomstvá. Špekuluje sa o tom, nakoľko je dedičné, aj o vzťahu s mentálnou retardáciou alebo epilepsiou.

Škrípanie zubov sa zatiaľ nelieči. Pred jeho negatívnymi dôsledkami je však možné chrániť chrup špeciálnymi dlahami, ktoré sa dajú bežne kúpiť.

Syndróm explodujúcej hlavy

Je to presne také desivé, ako to znie. „Z ničoho nič sa človek prebudí s tým, že počul veľmi hlasný zvuk, ako explóziu, záblesk svetla, alebo s pocitom explodujúcej hlavy. V skutočnosti sa však nič z toho nestalo," uvádza doktor Winter.

Syndróm explodujúcej hlavy je podobný jav ako hypnagogický zášklb a pocit pádu. Prejaví sa najčastejšie v počiatočnej fáze spánkového cyklu a trvá len niekoľko sekúnd. Našťastie, tento veľmi nepríjemný stav sa vyskytuje len zriedkavo, dokonca bol použitý ako jedna zo záhadných a kurióznych diagnóz v seriáli Dr. House.

MYSLITE NA SVOJE ZDRAVIE NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?