Na záchranu bánk sa nemajú skladať daňoví poplatníci

39. schôdze Národnej rady SR v Bratislave v utorok 21. októbra 2014. Na snímke sprava poslanci za OĽaNO Ján Mičovský, Igor Hraško a Helena Mezenská. Foto: TASR/Michal Svítok

Bratislava 22. októbra (TASR)- Ak sa finančná inštitúcia ocitne v problémoch, straty by mali po novom ako prví znášať akcionári a veritelia bánk.

Toto je jedna z hlavných zmien, ktorú má priniesť návrh zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu, ktorý dnes parlament poslal do druhého čítania. Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) označil právnu normu za jeden z kľúčových zákonov v rámci jeho agendy v Národnej rade (NR) SR.

Reakcia opozície

Podľa niektorých opozičných poslancov však tento návrh nemusí mať okamžite len dobré účinky. "Našiel som množstvo problematických miest. V druhom čítaní si tento zákon vyžiada určite značné opravy. Je tam množstvo vecí, ktoré znamenajú rozpor s Obchodným zákonníkom, dokonca s ústavou. Je tam významné oklieštenie práv veriteľov, ktorí sa môžu do krízovej situácie dostať," myslí si poslanec za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník.

Taktiež v rozprave upozornil na novovznikajúci orgán, Radu pre riešenie krízových situácií, ktorá má riešiť prípadné problémy finančných inštitúcií. "Je to čisto politický orgán, je zložený zo zástupcov Národnej banky Slovenska, Ministerstva financií a ešte jedného zástupcu," upozornil Kaník s tým, že táto inštitúcia bude mať obrovskú právomoc. "Keď niekomu dáme do ruky absolútnu moc, ktorá je dokonca vyššou mocou ako sú vlastnícke práva, ktoré sú chránené Ústavou SR, to je len na krok k tomu, aby niekto cez politický dosah takýto orgán využil s cieľom ovládnuť napríklad konkurenčnú banku," myslí si opozičný zákonodarca.

Nezaradený poslanec Jozef Kollár zase pripomenul, že Slovensko sa schválením tejto právnej normy zaviaže, že bude vytvárať národný rezolučný fond, čo je v poriadku. "Súčasne ale vstupujeme do záväzku, že budeme prispievať do spoločného európskeho fondu na záchranu bánk," podotkol. Preto ho počas rozpravy zaujímalo, v akom stave je budovanie tohto fondu v EÚ. "Slovensko má bankový sektor čistý a za takýto materiál by som zdvihol všetkých desať prstov za predpokladu, že by si všetky členské krajiny upratali domáce bankové sektory tak, ako sme to urobili my. A je úplne jedno, či to bude na ťarchu akcionárov, alebo verejných financií," doplnil Kollár.

Bez skladania daňovníkov

Minister financií obidvoch rečníkov v parlamente ubezpečil, že v prípade budovania stabilizačného mechanizmu EÚ sa do neho nebudú skladať daňoví poplatníci. "Hovoríme o poplatkoch, ktoré budú platiť komerčné banky, nejde o použitie peňazí daňových poplatníkov, nejde o transfery zo štátneho rozpočtu," podčiarkol Kažimír s tým, že v súčasnosti ešte nie je známa štruktúra poplatkov, ktoré budú musieť slovenské banky do mechanizmu platiť.

"Známe je len číslo. Bude sa pohybovať približne na úrovni 26 miliónov eur ročne. Známe sú takisto princípy, na základe ktorých sa poplatky budú stanovovať. Sú nimi veľkosť banky, rizikový profil. To znamená viac budú platiť banky, ktoré majú rizikovejší stav," priblížil šéf rezortu financií. Podľa neho je vytváranie bankovej únie z pohľadu európskej integrácie najväčší produkt krízy. Tiež vyzdvihol, že slovenské banky sú zdravé.