Vďaka vstupu do EÚ sa zvýšila ekonomická sila krajín V4
Keď v roku 2004 vstupovali krajiny V4 do EÚ, ich ekonomiky boli podľa analytikov relatívne slabé, mali však obrovský rastový potenciál.
Na snímke (zľava) poľský minister vnútra Bartlomiej Sienkiewicz, minister vnútra SR Robert Kaliňák, minister vnútra Maďarska Sándor Pintér a námestník ministra vnútra Českej republiky Jan Sixta na schôdzke ministrov vnútra Vyšehradskej štvorky v Budapešti v utorok 25. februára 2014, ktorej hlavnou témou bolo zhodnotenie situácie na Ukrajine. Foto: TASR/Ladislav Vallach
Bratislava 26. apríla (TASR) – Vstup do Európskej únie (EÚ) priniesol štátom Vyšehradskej štvorky (V4) viaceré výhody. Vzrástla ich ekonomická sila, zvýšili sa ich exporty, zlepšila sa kvalita životnej úrovne obyvateľov a najmä Slovensku a Poľsku sa podarilo viac než zdvojnásobiť rast hrubého domáceho produktu (HDP). Vo svojej najnovšej analýze na to upozorňujú analytici bankovej skupiny Erste Group.
Keď v roku 2004 vstupovali krajiny V4 do EÚ, ich ekonomiky boli podľa analytikov relatívne slabé, mali však obrovský rastový potenciál. Výkonnosť národných hospodárstiev štátov predstavovala len 3,7 % celkovej výkonnosti celej dvadsaťosmičky. Po desiatich rokoch sa však situácia zmenila. "Členstvo v EÚ výrazne napomohlo k zvýšeniu hospodárskej sily a významu krajín V4. Ich celkový podiel na HDP únie vzrástol v priebehu poslednej dekády o polovicu na 5,4 % v roku 2013," konštatoval hlavný analytik pre región strednej a východnej Európy (SVE) skupiny Erste Group Juraj Kotian.
Podľa jeho slov štáty V4 významne posilnili svoju pozíciu v zahraničnom obchode, keďže tento región sa stal štvrtým najväčším vývozcom v únii. "Taktiež sa týmto krajinám podarilo zvýšiť HDP na obyvateľa meraný v parite kúpnej sily, keď vzrástol zo 49 % priemeru európskej pätnástky v roku 2003 na 65 % v roku 2013,“ doplnil Kotian. Členstvo v EÚ sa však nepodpísalo len pod lepšie makrodáta štátov, ale aj pod zlepšenie kvality života obyvateľov.
Vstup do únie poskytol podľa odborníkov podnikom z krajín V4 nové šance na podnikanie, sprístupnil sa im trh s viac než 500 miliónmi klientov, čo sa podpísalo pod veľmi dynamický rozvoj exportu vo všetkých krajinách V4. "Export sa dokonca vyvinul v jednu z najdôležitejších predností regiónu V4. Rast exportu v krajinách Vyšehradskej štvorky hravo prekonal staré členské štáty EÚ,“ konštatoval Kotian.
Pre krajiny V4 majú rozhodujúci význam aj dotácie z únie, ktoré im umožňujú realizovať projekty na zlepšenie infraštruktúry, na podporu malých a stredných podnikov. "V rámci pridelených finančných prostriedkov prostredníctvom kohéznej politiky na obdobie rokov 2014-2020 má Vyšehradská štvorka k dispozícii ďalších 135,4 miliardy eur," vypočítal Kotian.
V ďalšej dekáde bude podľa analytikov dôležité pre región to, či prijmú euro po Slovensku aj ďalšie krajiny. Z demografického hľadiska zase bude trápiť región SVE klesajúca pôrodnosť a zvyšujúca sa stredná dĺžka života, čo povedie k poklesu nových pracovných síl na trhu práce. Analytici Erste Group preto očakávajú, že v regióne V4 vzrastie význam imigrácie. "Vzhľadom na neustále sa znižujúci počet obyvateľov bude schopnosť Vyšehradskej štvorky získať a integrovať migrantov rozhodujúca. Týka sa to hlavne počtu obyvateľov v produktívnom veku. Nedostatok pracovných síl by mohol podstatne ovplyvniť potenciálny rast hrubého domáceho produktu v celom regióne V4," tvrdí analytik Erste Group Rainer Münz.
Štáty však v najbližších rokoch čakajú aj iné úlohy. Napríklad Česká republika bude musieť znížiť korupciu a zlepšiť efektivitu inštitúcií, Maďarsko znížiť nezamestnanosť a zvýšiť hospodársky rast, Poľsko zvýšiť investície do vedy a výskumu, Slovensko bude musieť zlepšiť flexibilitu pracovného trhu.
