Každého zaujímalo len to, prečo nemá vlásky. Vaneske s alopéciou pomohol až jeden dôležitý poznatok
Vlasy možno stratiť, ale nádej nie.
Zmena nastala ku koncu roka 2022. Vtedy lekári po prvýkrát vyslovili diagnózu alopecia areata. Stav, pri ktorom na hlave vlasy chýbajú. Holohlavosť, plešivosť. Stalo sa tak v Olomouci, kam rodičia zobrali svoju dcérku na konzultáciu.
„Tamojší lekári boli prekvapení a nechápali, prečo sme prišli z Bratislavy za nimi. Kým u nás sme sa mali uspokojiť s vodičkami a olejčekmi, ktoré vôbec nezaberali, v Čechách sme začali s reálnou liečbou. Pravidelne sme zároveň chodili aj na kontroly k očnému lekárovi, keďže v rámci prvotných odborných vyšetrení boli Vaneske namerané pomerne vysoké dioptrie. Neverili by ste, ale veľmi to s alopéciou súvisí,“ pokračuje v rozprávaní svojho príbehu Soňa.
Vaneska zodpovedne podstupovala liečbu, ktorú jej lekári v Čechách odporučili. A jej stav sa začal rapídne zlepšovať. Začali jej rásť vlásky. A nielen to. Prestali následne vypadávať. Rodičia neustále hľadali informácie a ďalšie rodiny i ľudí, ktorí s alopéciou žijú. Ako iné ochorenia, tak i alopécia má mnoho typov. Chceli preto čo najviac poznatkov.
Bez vláskov, ale s láskou
„Na Slovensku sa však o tomto probléme, najmä v súvislosti s deťmi, hovorí a píše veľmi málo. Bola som milo šokovaná z toho, koľko ľudí a príbehov som vďaka sociálnym sieťam spoznala. No stále som cítila, že všetky tie nakumulované emócie potrebujem dať zo seba von. Dusila som to v sebe príliš dlho. A vtedy, s podporou okolia a rodiny, vznikol skvelý nápad – založiť občianske združenie podporujúce deti a rodiny s alopéciou."
Na Slovensku je veľmi veľa dobrých a ochotných ľudí, ktorí chcú nezištne pomôcť a podporiť dobrú vec. Takými sa Soňa s manželom obklopili. Na jeseň 2023 sa im podarilo založiť občianske združenie Bez vláskov, ale s láskou. V súčasnosti prijíma nových členov.
„Mohla som zatrpknúť, hnevať sa na doktorov a obviňovať ich z neschopnosti a neochoty. No namiesto toho sme sa rozhodli šíriť osvetu a prinášať informácie rodičom, ale tiež ostatným ľuďom, ktorí s vypadávaním vlasov zápasia a doteraz možno netušili, ako možno s alopéciou zaobchádzať. A možno postačí len psychická podpora a vedomie, že v tom nie je rodič sám. Dostalo sa nám toľkej odozvy... Zároveň je to pre mňa istá forma psychohygieny. Vlasy totiž možno stratiť, ale nádej nie,“ dodáva Soňa.
