Už tam nechoďte, prosili ho záchranári. Nezlomný muž za 20 minút vytiahol z ponoreného trolejbusu 37 ľudí
Svojou odvahou, ktorá ho stála kariéru, sa preslávil po celom svete.
Písal sa 16. september1976, keď sa vybral so svojim bratom zabehať a zacvičiť si popri jazere. Tento beh mu však úplne zmenil život. Z ničoho nič začul zvuk, ako keby niečo vybuchlo. Pozeral sa navôkol, čo sa mohlo stať, keď vtom zbadal trolejbus, ktorý zišiel z cesty a spadol priamo do jazera. Vnútri dopravného prostriedku sa nachádzalo 92 pasažierov. „Bolo to naozaj desivé. Náraz bol tak hlasný, ako keby niekde vybuchla bomba,“ opisoval Šavarš v jednom z rozhovorov.
Prosili ho, aby s tým prestal
Plavec nečakal ani sekundu, rozbehol sa smerom k trolejbusu, nadýchol sa a potopil. Najťažšie bolo rozkopnúť zadné okno, na skle si dokonca rozrezal nohu. „Bolesť bola skutočne veľká, ale nemohol som na to myslieť. Pochopil som, že mám málo času,“ hovoril. Ponáral sa, hľadal ľudí a nosil ich na hladinu, kde už čakal jeho brat. Dokopy sa ponoril 40-krát. V priebehu 20 minút sa mu podarilo z potopeného trolejbusu vyslobodiť 37 ľudí. Išiel na maximum, ponáral sa do hĺbky asi desiatich metrov pod vodnú hladinu.
Na miesto dorazili aj záchranári. Šavarša prosili, aby s vyťahovaním prestal, ale on neposlúchal. Neuvedomil si, že neustálym ponáraním a zadržiavaním dychu sa sám pripravuje o potrebný kyslík. Pri poslednom návrate na hladinu však namiesto človeka držal v rukách vankúš. Omdlieval a až vtedy mu to došlo.
Zachránil 20 ľudí
„O tom vankúši som mal ešte dlho nočné mory. Trápilo ma, že som mohol ešte niekomu zachrániť život,“ vyznával sa. Z 37 ľudí, ktorých z trolejbusu vytiahol, prežilo 20. Deviatim sa podarilo dostať na hladinu rozbitým oknom. „Nevidel som osobu, ktorá ma zachránila. Pamätám si len jej ruku – bola silná a svalnatá. Cítil som, že ma niekam ťahá, ale potom som opäť omdlel,“ spomínal na udalosť jeden z pasažierov, ktorému sa podarilo prežiť.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
