Fajčenie zabíja, ale nie všetkých. Vedci zistili, prečo niektorí celoživotní fajčiari nedostanú rakovinu pľúc
Fajčenie zvyšuje riziko rakoviny pľúc, no tí najtuhší fajčiari zostávajú častokrát prekvapivo zdraví. Vedci vysvetlili, prečo je to tak.
Fajčenie cigariet je v drvivej väčšine hlavnou príčinou rakoviny pľúc, ktorú na Slovensku ročne diagnostikujú približne trom tisíckam pacientov. Niektorí ľudia ale fajčia celý život a napriek tomu rakovinu nikdy nedostanú. Najnovšia štúdia vedená vedcami z Albert Einstein College of Medicine naznačuje, prečo väčšinu fajčiarov karcinóm pľúc jednoducho nikdy neskríži cestu.
Za rakovinou sú mutácie
Najbezpečnejším spôsobom, ako sa chrániť pred rakovinou pľúc, je samozrejme vyhnúť sa fajčeniu cigariet, ale zároveň platí, že nie všetci celoživotní fajčiari sú odsúdení na ochorenie rakovinou. Medzi ľuďmi, ktorí fajčia, ale nikdy sa u nich nevyvinie rakovina pľúc, vedci našli zhodu v ich špeciálnych bunkách, ktoré lemujú pľúca, a ktoré časom menej mutujú.
Výskumníci na začiatku štúdie dokázali, že teória, s ktorou už dlho pracovali a podľa ktorej sa predpokladalo, že fajčenie vyvoláva mutácie DNA v pľúcnych bunkách, je pravdivá. Fajčenie teda prispieva k mutácii buniek - čím sú viac zmutované, tým je väčšie riziko rakoviny. Mutácia sa s vekom hromadí aj v pľúcnych bunkách nefajčiarov, ale o dosť menej, než je tomu v prípade milovníkov nikotínu. A čo viac, vedci dokázali potvrdiť aj teóriu, že počet bunkových mutácií a s nimi spojené riziko rakoviny rastie spolu s počtom prefajčených rokov. Ale pozor. Po približne 23 rokoch fajčenia jednej škatuľky denne sa riziko nárastu počtu mutácií zastavilo.
Majú aktívnejšie gény
„Najtuhší fajčiari nemali najvyššiu mutačnú záťaž,“ opísal spoluautor štúdie Simon Spivack. Údaje naznačujú, že títo ľudia mohli napriek silnému fajčeniu prežiť dlhý život bez rakoviny, pretože sa im podarilo potlačiť ďalšie hromadenie mutácií, ktoré by viedli k rakovine. Jednoducho povedané – majú tú správnu genetickú výbavu, gény, ktoré dokážu aktívne opraviť DNA.
„Zrejme majú veľmi efektívne systémy na opravu poškodenej DNA alebo na detoxifikáciu látok obsiahnutých v cigaretovom dyme,“ vysvetlil Spivack s tým, že teraz chcú vytvoriť nové testy, ktoré by dokázali merať schopnosť organizmu opravovať DNA, čo by mohlo priniesť nový spôsob hodnotenia rizika rozvoja rakoviny pľúc, včasnejšiu detekciu ochorenia a efektívnejšiu liečbu. Vedci ale upozorňujú, že gény nie sú jedinými faktormi, ktoré ovplyvňujú riziko rakoviny u človeka. Vývoj nádoru môže ovplyvniť aj strava a celkový životný štýl.
