Mladík prišiel o polovicu tela, napriek tomu hovorí: Som optimista. Žite svoj život naplno s tým, čo máte
Napriek tomu, že pre závažnosť Lorenovej operácie nikto nevie, koľko času mu zostáva, nevzdáva sa.
Partia robotníkov pracovala na stavenisku pri sanácii mosta. Keďže nič nenasvedčovalo tomu, že by pracovná smena mala byť iná ako ostatné, dvadsaťročný Loren Schauers naštartoval vysokozdvižný vozík a s chuťou sa pustil do práce. To však ešte netušil, že už o pár hodín bude ležať na operačnom stole, kde mu lekári v snahe zachrániť život, odstránia polovicu tela.
Pokúsil sa zo stroja vyskočiť
Loren tak ako každý deň šoféroval vysokozdvižný vozík, pričom sa ho na úzkej, jednoprúdovej ceste pokúsilo neoprávnene obehnúť auto. Keď ho však míňalo, zabočil príliš blízko k okraju, čo spôsobilo zosun cesty. Mladík sa začal rútiť dolu strmým kopcom a hoci sa pokúsil zo stroja vyskočiť, noha sa mu zachytila o bezpečnostný pás. Vysokozdvižný vozík tak zastavilo až Lorenovo bezvládne telo.
„Celý čas som bol pri vedomí. Oči som mal doširoka otvorené a videl som, ako vysokozdvižný vozík spadol a pristál na mojich bokoch a pravom predlaktí,“ povedal ešte v roku 2020 a dodal: „Pamätám si, ako sa moje telo po náraze okamžite rozletelo.“
Privolaným lekárom nezostávalo nič iné, len vykonať vzácnu a riskantnú hemikorporektómiu, teda operáciu, ktorá si vyžaduje odstránenie polovice tela, vrátane pacientových nôh, genitálií, močového ústrojenstva, ale aj panvových kostí. Lekári neskôr Lorenovi amputovali pravú ruku, pretože sa im ju po nehode nepodarilo zachrániť.
Napriek všetkému zostal optimistom
Napriek masívnemu zásahu do tela sa teraz, takmer po troch rokoch, Loren nebojí otvárať náročné témy, vrátane prispôsobovaniu sa životu bez končatín, pričom v nedávnom videu na YouTube povedal, že napriek tomu, že bojuje s chronickou bolesťou, stále dokáže zostať optimistom. „Nie je to chyba iných, že ma niečo bolí," povedal. „Stále sa budem snažiť byť tak veselý, ako len viem, aj keď tu občas sedím a umieram od bolesti.“
Napriek tomu, že nevie, čo mu život ešte prinesie do života, počas náročných dní ho podporuje jeho manželka Sabia, s ktorou v čase nehody tvoril pár približne 18 mesiacov. Ani nehoda a náročná starostlivosť o milovanú osobu ju však neodradila, práve naopak. Pár sa ešte viac zblížil, vzdali sa a Sabia sa stala jeho primárnou opatrovateľkou.
Hoci spolu nebudú môcť mať žiadne vlastné biologické deti, nevzdávajú sa. „Najskôr chceme precestovať svet a potom mať nejaké deti a naučiť ich byť lepšími ľuďmi, ako sme my,“ vyhlásil. „Moja najlepšia rada pre každého, kto prechádza niečím podobným, je, že sa nemôžete sústrediť na veci, ktoré nemôžete mať, a musíte žiť svoj život naplno s tým, čo máte."
