Dobré noviny
Pavel žije v Šanghaji: Číňania očkujú už od leta. Ak im vláda povie, aby ostali doma 2 týždne, pre istotu ostanú tri
Ľubomíra Somodiová
Ľubomíra Somodiová

Pavel žije v Šanghaji: Číňania očkujú už od leta. Ak im vláda povie, aby ostali doma 2 týždne, pre istotu ostanú tri

Pavel Dvořák žije v Číne už 10 rokov.
Pavel Dvořák žije v Číne už 10 rokov. — Foto: Pavel Dvořák

Hoci sa v Číne očkuje od leta, v tamojších médiách sa neobjavila žiadna fotka zaočkovaného politika. Sinológ Pavel Dvořák ml., ktorý žije v Číne 10 rokov, tvrdí, že politici nemusia robiť sebaprezentačné akcie, keďže v Číne nie sú voľby.

21. januára ŠANGHAJ/BRATISLAVA - Je to presne rok, čo „neznámy zápal pľúc“ vo Wu-chane, v meste, o ktorom do tej doby v našich končinách počul len málokto, „vypol“ 11 miliónové mesto a rozšíril sa do celého sveta. Youtuber, tlmočník a predovšetkým sinológ Pavel Dvořák ml. žije už 10 rokov v Číne. Spolu so svojou čínskou manželkou (a psom) bývajú v byte v Šanghaji a svoj život museli prispôsobiť pandémii, tak ako všetci obyvatelia Číny. V rozhovore pre Dobré noviny ozrejmil, prečo podľa neho vláda vo Wu-chane začiatkom pandémie zlyhala, ale aj, aký je rozdiel medzi priebehom prvej a druhej vlny v Číne. 

Dvořák, ktorého vášeň k Číne začala akčnými filmami Jackieho Chana, pre ktorého dokonca aj tlmočil, okrem toho hovorí aj o očkovaní, ktoré v Číne prebieha už od leta, rozdielnom prístupe Číňanov k pandémii či o sledovacej aplikácii, ktorá pomáha v eliminácii vírusu. 

Pavel Dvořák.
Pavel Dvořák. Foto: Facebook/OZ Cestou necestou

Čína „skrotila“ prenos vírusu

Aká je momentálna situácia v Číne? 

V Číne sa pol roka neobjavil takmer žiaden prípad prenosu koronavírusu, bolo tu úplné ticho. Šírenie nákazy sa podarilo zastaviť veľmi silnými lockdownami. Aj pri jednotkách, či nízkych desiatkach nakazených ľudí izolovali celé mestá a oblasti. Testovalo sa a viac-menej celý rok sú zavreté hranice, čiže sa nedá do Číny chodiť. Číňania, ktorí sa vrátia, musia ísť do karantény. Tie sú veľmi prísne. Jednu dobu platili aj domáce karantény. Ak sa niekto vrátil zo zahraničia, mohol ísť do domácej karantény. Niekedy mu dokonca na dvere dali senzor. V každom prípade nesmel vychádzať von. Teraz už domáce karantény nie sú, je potrebné ísť do štátnej. Keď sa ľudia nakazia, neliečia sa doma, ale v karanténnych centrách alebo v nemocniciach. 

Síce boli zavedené veľmi prísne pravidlá, aby sa vírus eliminoval, nedávno vypukla nákaza v severnej Číne v provincii Che-pej. Minulý týždeň tam bolo 300 nakazených ľudí. Zároveň, za posledných 6 mesiacov zomrel na koronavírus prvý človek, čiže zatvárajú celé provincie v severnej Číne. Okrem toho, čochvíľa bude nový Čínsky rok, vláda teda vyzýva ľudí, aby necestovali a nechodili na dovolenky.

Zdravotné kódy

A ako je to v Šanghaji, kde žijete? 

Nie sú tu nejaké výrazné obmedzenia. Vo verejnej doprave musíte mať rúško. V obchodoch tiež, ale je to individuálne od obchodu k obchodu. Tie si sami rozhodujú, či rúško vyžadujú alebo nie. Okrem toho používame zdravotné kódy, ktoré sledujú, či ste sa stretli s niekým nakazeným, či s ľuďmi s podozrením na nákazu. Kontrolujú ich pri vstupe na úrady, ale aj napríklad do posilňovne. Okrem toho merajú teplotu. To je viac menej všetko. 

Ako vnímate sledovanie, nezasahuje vám to do slobody? 

Nevnímam to ako zásah do slobody. Ten kód vždy, keď niekam prídem, ukazuje semafor. Má dáta podľa toho, kde som bol, kde som napríklad platil, ale načítavajú sa tam dáta aj tých miest, kde som ten kód ukazoval. Nevnímam to negatívne, aj keď sa to týka zdravotného stavu, ale je to pre našu bezpečnosť a vďaka tomu je tu život bezpečný. Naopak, zabezpečuje nám to slobodu, o ktorú teraz Európa prišla.  

Nočný Šanghai.
Nočný Šanghaj. Foto: Pavel Dvořák.

Rúško ako štandard a opatrnosť

V čom je prístup Číňanov k vírusu iný? 

Pre nich to nie je novinka, mali tu pandémiu v roku 2003, majú s tým skúsenosti. Druhá vec je, že nosenie rúšok v Ázii je bežný hygienický štandard, keď idú na úrady, na letiská či do verejnej dopravy. V Číne nie je takmer nikto, kto by odmietal rúška. 

Sú opatrní. Keď majú byť dva týždne doma, tak si to radšej predĺžia aj na tri. Okrem toho, oveľa viac dôverujú vláde a inštitúciám. Vláda dokáže nariadenia komunikovať veľmi prehľadne a nie je v tom chaos. 

Rúško vo verejnej doprave je v Číne štandardom.
Rúško vo verejnej doprave je v Číne štandardom. Foto: Pavel Dvořák

Je v niečom prvá vlna odlišná od druhej? 

Keď to celé vypuklo vo Wu-chane, bola to veľká neznáma, vírus nemal ani názov. Prvá správa bola, že sa šíri „nejaký zápal pľúc“. Potom sa začalo hovoriť, že sa pravdepodobne vrátil SARS vírus spred 10 rokov. Nikto o ňom nič nevedel. Nikto nevedel, koľko ľudí sa nakazilo, vo Wu-chane skolabovalo zdravotníctvo aj správa štátu, miestna vláda to nezvládla, dosť rýchlo boli nahradení. Neskôr na miesto dorazili skúsení odborníci, ktorí zodpovedali už za spomínanú epidémiu SARS-u. Ľudia nevedeli, čo ich čaká a boli preventívne opatrní. Taktiež bol práve Čínsky nový rok, takže ľudia mali voľno a všetko bolo zavreté tak či tak.

Dnes ľudia nemajú toľko neznámych, všetci vedia, ako sa riadiť, ako funguje systém. Keď sa niekde začne šíriť nákaza, vedia, čo ich čaká. Všade je pripravená protiepidemiologická infraštruktúra. Nie je tu už strach z neznámeho.

Domáca liečba neexistuje

Čo pre Číňana znamená dostať covid? Je liečba zadarmo, ako funguje systém? 

Liečba koronavírusu je zadarmo, je hradená štátom a zdravotným poistením bez ohľadu na to, aké majú ľudia zdravotné poistenie. Aj pre ľudí bez poistenia. Platí to však len pre ľudí, ktorí sa nakazili v Číne. Liečia sa v karanténnych centrách, kde je postarané aj o ich stravu a ubytovanie. Minimálne vo Wu-chane to tak bolo. Ľudia s ľahkým a miernym priebehom sú v spoločných priestoroch, a keď sa im zhoršuje stav, izolujú ich individuálne. Finančne to nie je taký problém, aj očkovanie by malo byť zadarmo. Ale ochorieť, samozrejme, nechce nikto, lebo ľudia vedia, že to môže mať vážne dlhotrvajúce následky. 

Kde sú vlastne zriadené karanténne centrá? 

Karanténe centrá sú hotely. Kde bolo veľa ľudí, napr. vo Wu-chane boli tieto centrá na štadiónoch.

Keď mám vírus, môžem sa liečiť doma?

Nie. Všetci musia ísť do karanténneho centra. 

Aká je zdravotná starostlivosť pre vás ako cudzinca? 

Sú tu súkromné poistky, ktoré si môžem platiť. Podľa toho, v akej cenovej kategórii sú, do tak kvalitnej nemocnice môžem ísť. Tým, že ja nie som zamestnaný a som samoplatca, tak sa snažím hľadať lacnejšie poistky. Ale väčšina úkonov v Číne sa aj tak platí v hotovosti a tie poistky sa preplácajú spätne. Tie úkony nie sú nejako drahé. Firmu mám na Slovensku, tak keď som tam, chodím na všetky preventívky a podobne.

Čínska vakcína

Čína očkuje už od leta, momentálne má až 15 vakcín vo vývoji. V našich geografických šírkach sa veľmi o nich nehovorí, prečo? 

Má to aj geopolitický dôvod. Na Slovensku ľudia nemajú dôveru ani k bežnej americko-európskej vakcíne, k čínskej už vôbec nie. Vakcíny sú aj veľmi dôležitým diplomatickým nástrojom, svet je dnes rozdelený na východný a západný. Vakcína toto zatiaľ nedokáže prekonať. Čínska vakcína je postavená na iných technológiách ako americké vakcíny. Čínska vláda ju skôr exportuje do Južnej Ameriky, Afriky a na Blízky východ, do pre ňu viac spriatelených krajín, ktoré sú aj chudobnejšie a tým pádom ekonomicky viac závislé na Číne. Čína ponúka pôžičky na nákup ich vakcíny.  

Sú lacnejšie? 

Práveže nie, pozeral som, že jedna dávka čínskej vakcíny vychádza drahšie, teda zatiaľ... 

Sestričku v Brazílii očkujú čínskou vakcínou Sinovac.
Sestričku v Brazílii očkujú čínskou vakcínou Sinovac. Foto: TASR/AP

Aký je v Číne poradovník pri vakcinácii? Dali sa medzi prvými zaočkovať politici?

Predpokladám, že politici sa už dali zaočkovať. Ale nespomína sa to v médiách. Nie je to ako u nás, že keď sa očkuje prezidentka, je tam 50 novinárov. Keďže tu nie sú voľby, politici tu nemusia robiť sebaprezentačné akcie. Taktiež politické špičky sú dosť vzdialené od obyčajných ľudí. Sú to tí hore a veľmi sa neukazujú. V Číne neprebieha široká verejná diskusia na politické témy. To je stále tabu. V Číne sa vám nestane, že stretnete vysoko postaveného politika v metre, či v autobuse, tak ako v niektorých európskych krajinách. Naopak, tlmočil som na rokovaniach s prezidentom a musel som mať špeciálne povolenia, aby som sa dostal do jeho blízkosti. 

Najprv sa očkujú, samozrejme, zdravotníci a kritická infraštruktúra, teda tí, ktorí sa starajú o plyn, elektriku, vodu a podobne. Ďalej ľudia na letiskách a v prístavoch, ktorí pracujú v obchode alebo tí, ktorí sú v blízkom kontakte so zahraničím a mohli by byť vystavení riziku a takisto ľudia, ktorí pracujú v potravinárskom priemysle, aby cez potraviny neroznášali vírus. 

Kedy príde rad na vás? 

Odhadujem, že v lete.  

Dôverujete čínskej vakcíne? 

Áno, pre mňa ako lajka je oveľa pochopiteľnejšia, ide o technológiu, ktorá tu je už tristo rokov. Vírus sa replikuje v laboratóriu a nakoniec je chemický upravený tak, aby sa nemohol ďalej šíriť a replikovať, zároveň je oslabený tak, aby sa mu mohlo telo brániť a vytvárať si protilátky. Kým západné vakcíny sú moderné vakcíny postavené na technológii MRNA, čo je relatívne nová metóda. Je to podstatne komplikovanejšie. 

Na Slovensku, ale aj v iných krajinách, sa o vakcinácii šíria hoaxy. V jednom zo svojich videí spomínate, že v Číne v tejto súvislosti hoaxy nie sú… 

Sú tu hoaxy, ale tým, že je cenzúra internetu a správ, tak sa dá voči nim zakročiť a nešíria sa tak nekontrolovateľne a rýchlo ako u nás. Nie, že by som obraňoval cenzúru, ale absolútna nekontrolovateľnosť šírenia informácii na sociálnych sieťach, ako sa rozmohla u nás, je porovnateľne veľké zlo. Taktiež ľudia majú väčšiu dôveru v odborníkov a vedenie. Sú tu aj takí ľudia, ktorí nedôverujú vakcíne, ale je ich podstatne menej. 

Zlyhanie miestnej vlády vo Wu-chane

Myslíte si, že správy o tom, čo sa dialo vo Wu-chane, sa dostali k ľuďom v správnom čase? 

Preložil som knižku denník z Wu-chanu, spisovateľky Fang Fang, ktorá si robila zápisky z toho, čo sa dialo v prvých dňoch a ako ľudia a štátny aparát reagovali na vzniknutú situáciu. Tu je zásadné povedať, že Čína je rozdelená na provincie, ktoré majú vlastné vlády a tie sú dosť autonómne. Problémy sa snažia riešiť pomerne samostatne. Väčšinou, keď sa im niečo vyšmykne spod kontroly a musí do toho zasahovať centrálna vláda, bývajú potrestané. To znamená, že vláda vo Wu-chane veľmi podcenila vírus a myslela si, že to zvládne a chcela si to vyriešiť sama. Tie správy na začiatku boli cenzurované a dostali sa von neskôr, ako sa mali, myslím, že minimálne o také dva týždne. Čo je dosť. Skolaboval im zdravotnícky systém. Keď prišli do Wu-chanu špecialisti z Pekingu, reakcia už bola veľmi rýchla. Ale na začiatku tam bolo veľké zlyhanie miestnej vlády. 

Okrem blogovania podnikáte v cestovnom ruchu, ako vás zasiahla pandémia? 

Po Číne sa dá cestovať, ale nedá sa prísť do Číny. Všetky cestovné kancelárie sa začali koncentrovať na vnútroštátny trh. Celý trh sa pokrivil, bol to šialený western a bitka o klientov, vôbec ma to nelákalo. Za bežných okolností mám na zájazdoch Slovákov a Čechov, ktorých sprevádzam po Číne. Väčšina mojich klientov sú čitatelia môjho blogu. 

Tlmočenie pre svoj detský idol

Venujete sa aj tlmočníctvu. Tlmočili ste pre čínskeho premiéra, prezidenta, ale aj pre svoj filmový idol Jackieho Chana, čo bolo pre vás najviac potešujúce? 

Najsilnejšie tlmočenie pre mňa bolo pre Jiřiho Menzla, týždeň som s ním strávil na filmovom festivale a keďže sám som veľký fanúšik filmov, bolo to pre mňa veľmi zaujímavé. S Jířim Menzlom sme dobre vychádzali. V záverečný deň, počas galavečeru, odovzdával hlavnú cenu poroty, odovzdával ju práve spolu s Jackiem Chanom, dozvedel som sa to na poslednú chvíľu. Bol to taký šok, ale bolo zaujímavé ho stretnúť naživo, keďže do Číny som sa dostal práve kvôli nemu.

Keď som tlmočil vo vysokej politike, bolo to veľmi odlišné. Tá kultúra s Menzlom bola veľmi uvoľnená a naozaj sme sa doslova skamarátili, bol som s ním či už na večeri alebo aj na tlačovkách a premietaniach. Zatiaľ čo pri prekladoch vrcholovým politikom je človek v kabínkach a vidí len zástupy ďalších 50 tlmočníkov, toto bolo niečo úplne iné. Keď sú bilaterálne rozhovory, jeden na jedného, tak už človek vyjde z kabínky a je aj fyzicky s tými ľuďmi. Je to však veľmi náročné psychicky aj fyzicky. Veľmi sa dbá na slovník, človek si musí dávať pozor na to, čo povie. 

S Jackie Chanom.
S Jackie Chanom. Foto: Archív/Pavel Dvořák

Kedy ste zaznamenali, že sa vám páči čínska kultúra, bolo to pri filmoch s Jackie Chanom? 

Pri tých filmoch som to asi ešte tak neidentifikoval, to som mal 10 rokov. Vtedy som sa zamiloval len do Jackieho Chana a bojových umení a to trvalo tak do 6-7 triedy ZŠ, kým som identifikoval, že ma zaujala čínska kultúra. Samotnú čínštinu som sa začal učiť v 9. triede na základnej škole. 

Plná prekvapenia

Čím je vám čínska kultúra blízka? 

Ten svet je podstatne iný, tí ľudia majú iné hodnotové systémy a iné tradície. Na Číne ma asi najviac baví, že je na nej čo objavovať, spoznávať. Kultúrny kontext a tradície a ten samotný jazyk skrývajú v sebe toľko prekvapení, že je tu vždy niečo nové, čo sa človek dozvie. 

Youtuber Pavel Dvořák je aj fotografom. — Foto: Pavel Dvořák
Youtuber Pavel Dvořák je aj fotografom.
Youtuber Pavel Dvořák je aj fotografom.
Youtuber Pavel Dvořák je aj fotografom.
Youtuber Pavel Dvořák je aj fotografom.
Youtuber Pavel Dvořák je aj fotografom.

Už ste čítali?