Neuveriteľná cesta malého jazvečíka. Precestoval 10-tisíc míľ, aby sa vrátil k svojej milovanej rodine
Každý pes si vie nájsť cestu domov. Niekedy však, ako aj v tomto prípade, musí absolvovať 10 000 míľ (cca 16 000 kilometrov) dlhú cestu, aby sa vrátil tam, kam patrí.
JUŽNÁ KAROLÍNA/SYDNEY 3. septembra - Rodina krátkosrstého jazvečíka sa plavila okolo sveta, keď ich zasiahla pandémia nového koronavírusu. Hranice sa začali zatvárať. Zoe a Guy Eilbeck a ich dvaja synovia zakotvili na ostrove Hilton Head v Južnej Karolíne v USA a mali necelých 48 hodín na to, aby si zbalili všetky veci zo svojej jachty.
Mysleli si, že to bude chvíľka
Rodina sa musela vrátiť domov do Austrálie. Prísne pravidlá však nedovoľovali, aby s nimi mohla odcestovať aj ich verná priateľka, jazvečík Pip.
Povedali si, že je to v poriadku, že sa čoskoro so svojím štvornohým miláčikom uvidia. Zoe sa podarilo na poslednú chvíľu zavolať priateľke, ktorá sľúbila, že sa o jazvečíka v čase ich neprítomnosti postará.
Sicílčanka
Eilbeckovci narazili na Pip v roku 2018 na Sicílii, keď sa plavili svetom.
Pip sa rýchlo adaptovala na život na lodi a užívala si chvíle strávené na palube s jej rodinou. Zoe vedela, že dostať Pip na austrálsku pevninu nebude ľahké ani v čase, kedy ešte nezúrila pandémia. Austrália ma totiž veľmi prísne hraničné nariadenia. Koronavírus to ešte viac skomplikoval.
Život na farme
„Pip vymenila život na lodi za život na farme s bizónmi,“ povedala Zoe pre CNN travel. Lenže na farme boli už dvaja psi a nemohla tam dlho ostať. Zoe jej intenzívne hľadala ďalší náhradný domov.
Jazvečíka sa ujala Ellen Steinbergová, ktorá si najprv myslela, že rodina, ktorá odletela do Austrálie bez psa, bola nezodpovedná. „Hneď, ako som s nimi hovorila, uvedomila som si, že by ani nemohli byť starostlivejší. Mala som len nesprávne dojmy, keďže som nevedela o všetkých podrobnostiach,“ priblížila.
Úmorná byrokracia a zrušené lety
Zoe vstávala každý deň ráno o štvrtej, aby riešila nespočetné papierovačky súvisiace s prevozom Pip z USA do Austrálie.
Pôvodne sa Eilbekovci chceli po Pip vrátiť do USA, no kvôli ďalším cestovným obmedzeniam to nebolo možné.
Ellen musela neustále chodiť s fenkou k miestnemu veterinárovi kvôli byrokracii, očkovaniu a krvným testom, ktoré boli nevyhnutné na splnenie požiadavky, aby mohla Pip odletieť za svojou rodinou.
Hneď, ako dostali povolenie na prevoz do Austrálie, austrálsky vlajkový dopravca Qantas oznámil, že nelieta so psami na palube.
Cesta na Nový Zéland
Zoe našla náhradný plán. Prepraviť Pipu z Južnej Karolíny do Los Angeles a potom na Nový Zéland spoločnosťou, ktorá sa zaoberá prepravou zvierat.
Problém bolo Pipu potrebné dostať z Južnej Karolíny do Los Angeles. Zoe teda zapojila do pomoci sociálne siete. Hľadala niekoho, kto by mohol malého jazvečíka prepraviť. Pomocnú ruku jej podala Melissa Young z organizácie, ktorá sa venuje záchrane psov. Pipu v bezpečí priviedla do Los Angels, kde nastúpila na lietadlo do novozélandského Aucklandu.
Pip pricestovala do Aucklandu 23. júla. Noc strávila v karanténe, potom odletela do Melbourne, kde prečkala ďalších 10 dní v karanténe, čo je povinné pre každé domáce zviera, ktoré prichádza do Austrálie zo zámoria.
Posledné prekážky
Delilo ju už len niekoľko stoviek kilometrov, aby sa dostala do Sydney, kde ju už čakala celá rodina. Všetko sa opäť raz skomplikovalo a hranice medzi jednotlivými štátmi v Austrálii sa začali zatvárať.
Našťastie, Zoe má v Melbourne brata, ktorý súhlasil, že vezme Pip na pár dní k sebe. Nasledoval rad zrušených letov.
Zoe celú Pipinu strastiplnú cestu mapovala na sociálnych sieťach. O jej osud sa začali zaujímať aj médiá. Po tom, čo sa objavila v správach, jedna z leteckých spoločností povedala, že psíka prepraví.
Konečne spolu
Keď Pip 11. augusta konečne dorazila na letisko v Sydney, vítali ju Eilbeckovci spolu s filmovým štábom a niekoľkými miestnymi reportérmi.
Bolo to päť mesiacov, čo ju museli opustiť. Zoe priznala, že mali strach, že ich nespozná. „Keď počula naše hlasy, vrhla sa nám do náručia. Bolo úžasné mať ju po tak dlhom čase späť,“ vyznala sa Zoe.
Po dlhom odlúčení sú Eilbeckovci nadšení, že majú svoju „posádku“ opäť pohromade. „Som si vedomá, že je to pes, ale je súčasťou posádky,“ hovorí Zoe. „Vrátila sa späť k tomu, čo má najradšej, leňošeniu na našej palube,“ uzavrela šťastná majiteľka.
