10 prikázaní pre rodičov od muža, ktorý odmietol opustiť svoje deti, aj keď to znamenalo jeho vlastnú smrť
Detičkám zo sirotinca zostal verný do poslednej chvíle. Desať prikázaní, ktoré spísal, by si mali prečítať všetci rodičia.
BRATISLAVA 21. apríla - Janusz Korczak vlastným menom Henryk Goldszmit sa narodil v roku 1878 vo Varšave. Pôvodom poľsko-židovský lekár, pedagóg, tvorca internátnej metódy a taktiež autor mnohých pedagogických prác o osobnosti dieťaťa, sa trikrát dobrovoľne vzdal slobody.
Prvýkrát, keď sa rozhodol, že neodíde do Palestíny ešte pred napadnutím Poľska. Dôvodom bol sirotinec, ktorý nechcel opustiť. Druhýkrát odmietol uniknúť z varšavského geta. No a do tretice, keď boli všetky siroty z detského domova umiestené do vlaku smerom do koncentračného tábora, pristúpil ku Korczakovi dôstojík SS a spýtal sa ho: „Napísal si knihu Kráľ Maťko Prvý, však? Čítal som ju v detstve, Si voľný,“ oznámil dôstojník Korczakovi. Ten sa však v zápätí nato opýtal na deti. Dôstojník mu však prezradil, že on síce môže ísť, no deti zostávajú. A tak zostal s nimi.
Najprv založil sirotinec
Pre deti robil naozaj nemožné veci. Urobil by pre ne doslova všetko a to aj napriek tomu, že neboli jeho vlastné. Bojoval za ich práva. Pred prvou svetovou vojnou, v roku 1912 založil vo Varšave židovský sirotinec, ktorý do roku 1942 viedol. Snažil sa deti netrestať trstenicou, ako bolo v tej dobe zvykom, ale podporoval citlivejšie metódy výchovy.
Obdobie druhej svetovej vojny
Zatiaľ čo v období prvej svetovej vojny pôsobil ako vojenský lekár, v tej druhej sa kvôli svojmu židovskému pôvodu dostal do koncentračného tábora Treblinka. V roku 1942 ho donútili príslušníci tajnej polície SS, aby zhromaždil viac ako 200 židovských sirôt z varšavského geta, o ktoré sa staral. Mali byť spolu s ním odvezené do koncentračného tábora. Tam Janusz Korcak údajne dostal niekoľko ponúk, ako sa z vyhladzovacieho tábora dostať. On však odmietol. V Treblinke bol v roku 1942 Janusz Korczak spolu s deťmi zavraždený v plynovej komore.
Janusz Korcak bol výnimočným mužom a bol odhodlaný deti, o ktoré sa staral, neopustiť do poslednej chvíle. Aj za cenu svojho vlastného života. Celý život bojoval za práva detí, ignoroval výchovné postupy tej doby a zavádzal rôzne inovácie. Pre rodičov vytvoril tzv. 10 prikázaní.
1. Neočakávajte od dieťaťa, že bude plniť vaše ambície. Pomôžte mu stať sa tým, kým je ono samé, a nie tým kým ste vy.
2. Neočakávajte od dieťaťa, že vám vráti všetko, čo ste do neho investovali a vložili. Dali ste mu život, ono ho dá zas niekomu inému.
3. Nevylievajte si svoj hnev na dieťati a neskôr sa v živote vyhnete nedorozumeniam.
4. Nepozerajte na detské problémy zhora. Pamätajte si, že detský život je rovnako náročný ako ten dospelácky, len vy máte viac životných skúseností.
5. Nezahanbujte ich!
6. Nezabúdajte, že tie najdôležitejšie stretnutia v živote sú tie s deťmi. Venujte im viac pozornosti, pretože nikdy nevieme, čo môže prísť.
7. Netrápte sa, že pre svoje deti nedokážete urobiť viac alebo, že robíte málo.
8. Dieťa nie je tyranom, ktorý ovládne celý váš život. Dieťa je vzácny poklad, ktorý vám život daroval.
9. Naučte sa milovať aj cudzie deti. Nikdy sa nesprávajte k cudzím deťom tak, ako by ste nechceli, aby sa iní správali k tým vašim.
10. Milujte svoje dieťa za každých okolností. Aj keď je netalentované, smoliarske či už dospelé. Rozprávajte sa s ním a tešte sa jeho prítomnosti. Čas strávený s dieťaťom je najviac.
Pre väčšinu z nás je dieťa tým najväčším darom. Desať bodov, ktoré spísal ochranca nevinných dušičiek, by sme si všetci mali pamätať. Veď predsa ani jeden z nás nie je dokonalý a naše ratolesti nie sú výnimkou. Buďme šťastní za to, že nám život dal možnosť denne dávať lásku našim ratolestiam. Vážme si ten najväčší a najhodnotnejší poklad. Iní by za to dali všetko.
