Dobré noviny
Dobrovoľníci rekonštruujú vojenský cintorín z prvej svetovej vojny
TASR
TASR

Dobrovoľníci rekonštruujú vojenský cintorín z prvej svetovej vojny

Rekonštrukcia vojenských cintorínov z čias 1. svetovej vojny, pokračuje počas tohto leta na severovýchode Slovenska už tradične za účasti klubov vojenskej histórie (KVH) z viacerých krajín V4.

Na snímke pôvodné kríže cintorína v lokalite Pod Kudrovcom pri obci Výrava vo štvrtok 25. júla 2013 Foto: TASR/Tomáš Doboš

Výrava 25. júla (TASR) - Rekonštrukcia vojenských cintorínov z čias 1. svetovej vojny, pokračuje počas tohto leta na severovýchode Slovenska už tradične za účasti klubov vojenskej histórie (KVH) z viacerých krajín V4. Desiatky dobrovoľníkov pracujú v týchto dňoch na obnove pietneho miesta konkrétne v lokalite Pod Kudrovcom, ktorá je situovaná v lesoch pri obci Výrava v okrese Medzilaborce.

Okolie obce Výrava zasiahli v apríli 1915 veľmi tvrdé boje. Ruská armáda sa tu snažila zasadiť kľúčový úder rakúsko-uhorskej obrane. Tento pokus jej nevyšiel, výsledkom však boli niekoľkotisícové straty na životoch. "Konkrétne tu na cintoríne Pod Kudrovcom je pochovaných vyše 2600 padlých vojakov väčšinou v masových hroboch. Vieme o nich veľmi málo, známych je totiž len približne 18 až 20 mien. Padlí pochádzali z rakúsko-uhorskej, nemeckej a ruskej armády," uviedol pre TASR Martin Drobňák z KVH Beskydy, ktorý sa okrem výskumu či opravy cintorínov orientuje aj na hľadanie "stratených" pietnych miest v karpatských lesoch.

"Cintorín Pod Kudrovcom vnikol zrejme zberom padlých vojakov z veľmi širokého okolia. V rokoch 1917 až 1918 tu pracovali pohrebné komandá. Z archívnych dokumentov vieme, že tu bolo dosť talianskych zajatcov, ktorí po lesoch zberali pozostatky padlých vojakov a sústreďovali ich na tento cintorín. Neboli tu teda umiestňovaní iba exhumovaní vojaci z vtedajších provizórnych hrobov," doplnil na margo histórie spomínaného pietneho miesta ďalší z členov KVH Beskydy Radoslav Turík.

Informácie o krvavých udalostiach pri Výrave si odovzdávajú medzi sebou miestni obyvatelia už takmer 100 rokov. "Poznám to len z rozprávania, ale viem, že starší občania našej obce kedysi hovorievali, že po bojoch počas 1. svetovej vojny bolo počuť asi týždeň v okolitých lesoch veľké stonanie. Ranení tam pomaly zomierali aj napriek pomoci miestnych a vojakov, bola to veľká tragédia," konštatovala výravská starostka Monika Kurťáková. Spomínaný cintorín však nie je jediným pamätníkom tých čias v katastri obce. Ďalšie dva sa nachádzajú na kóte 600 a kóte Pod Kobylou. Ich rekonštrukciu spolu s výstavbou nového náučného chodníka ukončil KVH Beskydy v spolupráci s miestnou samosprávou v roku 2011.

Cintorín desaťročia chátral

Na snímke dobrovoľníci počas obnovy vojenského cintorína z čias 1. svetovej vojny v lokalite Pod Kudrovcom, ktorá sa nachádza pri obci Výrava vo štvrtok 25. júla 2013 Foto: TASR/Tomáš Doboš

Obnova posledného z výravských cintorínov, ktorý desaťročia chátral, sa v týchto dňoch realizuje tradične podľa zhromaždených archívnych dokumentov. Na pietnom mieste postupne pribudnú, po úprave terénu a vyznačení hrobových miest, drevené kríže a centrálny pamätník.

"Naším cieľom je to, aby sme cintoríny na severovýchode Slovenska postupne vytiahli z anonymity, vybudovali k nim prístupové chodníky a umiestnili v ich blízkosti informačné tabule, čo by mohlo byť zároveň príspevkom k rozvoju turizmu v tomto regióne. V neposlednom rade pracujeme na identifikácii mien čo najväčšieho počtu padlých, aby potomkovia príbuzných obetí našli miesto, kde sú pochovaní. Ešte stále ich totiž hľadajú," zdôraznil Drobňák.

Na revitalizácii cintorína pri Výrave sa v týchto dňoch podieľa spolu s členmi KVH z Česka a Slovenska aj Imre Havasi z maďarskej organizácie Krajczáros Alapítvány. Do obnovy pietnych miest na medzinárodnej úrovni je zapojený tento klub už niekoľko rokov. "V centre nášho záujmu teda nie sú iba hroby maďarských vojakov, ale aj nemeckých či rakúsko-uhorských. Všetci si zaslúžia, aby miesto ich posledného odpočinku vyzeralo dôstojne." S týmto názorom sa stotožňuje aj Marián Kušnír z humenského klubu Zväzu vojakov SR.

"Nikto z týchto ľudí sem neprišiel zomrieť dobrovoľne. Musíme si všeobecne vážiť životy, ktoré za našich predkov položili padlí vojaci." Boje na severovýchode Slovenska si v čase 1. svetovej vojny vyžiadali podľa jeho slov vyše 50.000 obetí.

Už ste čítali?