Burina, ktorú nemá nikto rád, stojí za zrodom jedného z najpraktickejších vynálezov všetkých čias
Kým v mužskom svete našiel skvelé uplatnenie, ženy boli kvôli nemu spočiatku v nemilosti.
BRATISLAVA 31. marca (Dobré noviny) - Príroda je najväčší vynálezca. A neraz inšpirovala aj jeden zo svojich top výtvorov - samotného človeka, ktorý pozoroval zákonitosti okolo seba. Prvé zariadenia na lietanie fungovali na princípe vtáčích krídiel. Tvar kvapky zas využil človek na to, aby vylepšil aerodynamiku novodobých lietadiel. Ponorky zas nápadne pripomínajú veľryby a tučniaky zas podnietili výrobcov vytvoriť neoprény pre potápačov. A skvelý nápad človeku vnukol aj bodliak.
Prípad sa týka Georgea de Mestrala, ktorý šiel v roku 1941 na vychádzku so svojím psom. Keď sa však vrátili domov, jeho štvornohý miláčik bol celý obsypaný bodliakmi. Ako správny milujúci pán sa ho snažil očistiť a práve vtedy si všimol skvelé vlastnosti tejto rastliny. Švajčiarskeho elektromechanika jeho stavba fascinovala natoľko, až napokon vytvoril dve pásky: na jednej z nich boli drobné háčiky a druhá zas mala drobné sľučky. Princíp bol rovnaký ako na bodliaku, a tak sa zrodil suchý zips.
Ten bol pôvodne vyrobený z bavlny, no pravidelným používaním sa rýchlo zničil. Vymenili ho teda za nylon v kombinácii s polyesterom, vďaka čomu definitívne prerazil v odevníctve, ale aj obuvníctve. Medzi prvými ho však používali astronauti NASA, aby dokázali upevniť veci v kabínach. Uplatnila ho aj americká armáda, no pred niekoľkými rokmi prestala využívať, lebo je vraj hlučný a nepoužiteľný, keď sa doň dostane piesok.
Zips verzus gombík?
Za zmienku stojí aj výroba klasického kovového zipsu. Prvé pokusy sa objavujú už v polovici 19. storočia, no kvôli svojej nepraktickosti sa nedostali ani do predaja.
Až v roku 1891 sa objavuje zariadenie, ktoré slúžilo na zapínanie topánok. Bolo oveľa rýchlejšie a hlavne praktickejšie ako jeho predchodca. Za jeho skonštruovaním stojí Whitcomb Judson, ktorý si "zatváraciu skrinku" nechal patentovať. Vyrábala ho jeho firma Universal Fastener company, no vynález dieru do sveta ešte stále nespravil.
Prvý skutočný zips zmajstroval až Švéd Gideon Sundback. Bolo to v roku 1913 a patentovať si ho dal o štyri roky neskôr. Oproti svojmu predchodcovi bolo zariadenie oveľa viac kompaktnejšie. Zuby do seba lepšie zapadali, vďaka čomu oblečenie lepšie priliehalo a neprefúklo ho. A postupom času sa zdokonaľovalo ešte viac.
Kvôli zipsu v nemilosti
Výhody zipsu si všimla ako prvá americká armáda, ktorá ním "vyzbrojila" vojakov už počas prvej svetovej vojny. A zapínali si ním aj vrecká na tabak. V módnom odvetví našiel svoje miesto až v 30. rokoch minulého storočia. Mohla za to reklamná kampaň, ktorá ukazovala, že detské prsty si s ním poradia oveľa ľahšie ako s gombíkmi. Mimochodom, tie vznikli už v roku 2600 p. n. l., ale v Európe prerazili až v 13. storočí.
Najlepšie promo mu však spravil britský kráľ Edward VIII., ktorý si ním zapínal nohavice a veselo ich nosil na verejnosti, ktorá jeho vzor nasledovala. Postupne sa zips rozšíril na kožené bundy, topánky a ďalšie výrobky. Týkalo sa to však predovšetkým pánskej módy.
Ako to však býva, ženy sa snažili preraziť vo svete mužov, vyrovnať sa im, k čomu im mal dopomôcť aj zips ako symbolom určitej rebélie. Ich prvé nositeľky si však čo-to vytrpeli, pretože ich považovali za vulgárne. Kritici totiž tvrdili, že sa rozopína príliš rýchlo... Našťastie, súčasná móda zipsom na ženách praje a platí pravidlo, že čím je výraznejší, tým lepšie.
A ako vznikol názov zips, pod ktorým ho pozná celý svet? Dal mu ho výrobca obuvi, spoločnosť B. F.Goodrich Company podľa zvuku, ktorý vydával. A zipsy určite ocenia aj ľudia trpiaci koumpounofóbiou, ktorí majú chorobný strach z gombíkov.
